UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne IMUNO, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Mengusovská 15, IČO: 36 595 586, zastúpenej JUDr. Darinou Gažovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štefánikova 42, proti žalovanej JUDr. Z. E., PhD., advokátke so sídlom v C., P. XX, IČO: 355 199 75, o zaplatenie 7 136,70 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 10C/87/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/302/2016 z 22. septembra 2016, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) č. k. 10C/87/2008-328 z 9. februára 2016, ktorým okresný súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania 428,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 851,81 eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk 9. marca 2016, o čom svedčí doručenka (potvrdenie o doručení zásielky) pripojená k číslu listu 332 spisu. Lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň, t. j. 10. marca 2016 a uplynula 24. marca 2016. Žalovaná bola súdom prvej inštancie riadne poučená o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, avšak odvolanie podala osobne v podateľni okresného súdu až 20. apríla 2016. Vzhľadom na to, že žalovaná podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty a súd prvej inštancie žiadosti žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nevyhovel, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, t. j. oneskorene a odmietol ho.
2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej v texte aj „dovolateľka“)dovolanie. Dovolanie odôvodnila s poukazom na § 420 písm. f/ C. s. p. tým, že súd jej nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nevykonaním navrhovaných dôkazov, nesprávnym právnym posúdením vznesenej námietky premlčania (súd prvej inštancie) a nesprávnym procesným postupom (odvolací súd) znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedla, že podáva dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., pretože právna otázka premlčania je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhla, aby dovolací súd pôvodný meritórny rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/87/2008 a pôvodný meritórny rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/88/2013 v celom rozsahu zrušil.
3. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrila.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.), dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ a f/ C. s. p. odmietol.
5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti a dôvodnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.
6. Žalovaná v úvode dovolania uviedla, že podáva dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu č. k. 2Co/302/2016-345 z 22. septembra 2016. Z ďalšieho textu dovolania vyplýva, že žalovaná dovolaním napadla aj rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Co/88/2013-311 z 13. februára 2014, o dovolaní proti ktorému dovolací súd už uznesením sp. zn. 6 Cdo 197/2014 z 30. novembra 2015 rozhodol tak, že dovolanie žalovanej odmietol.
7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
10. Podľa § 421 ods. 2 C. s. p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
11. Podľa § 357 písm. m/ C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na náhradu trov konania.
12. Podľa § 447 písm. c/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa písm. f/ citovaného ustanovenia, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 C. s. p..
14. Z obsahu dovolania žalovanej vyplýva, že základom jej argumentácie vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je tvrdenie, že súd (prvej inštancie) jej nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením vznesenej námietky premlčania znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu k dovolaním napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu v dovolaní uviedla, že procesný postup odvolacieho súdu bol nesprávny; v čom konkrétne spočíva nesprávnosť procesného postupu odvolacieho súdu, (predchádzajúceho vydaniu dovolaním napadnutého uznesenia, ktorým odvolací súd odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ C. s. p. odmietol), však v dovolaní neuviedla. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p. nevymedzila dôvody dovolania spôsobom upraveným v § 431 ods. 1 a 2 C. s. p., čo je dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ C. s. p..
15. V prejednávanej veci napadla dovolateľka predmetné uznesenie odvolacieho súdu dovolaním aj podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.. V zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je ale dovolanie prípustné len voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky vymedzenej pod písmenom a/ až c/ uvedeného ustanovenia. Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odmietol. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovanej proti hore označenému uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že ak by aj dovolanie bolo prípustné (v prípade, že by odvolací súd dovolaním napadnutým rozhodnutím rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil alebo potvrdil), dôvodom pre odmietnutie dovolania by bola skutočnosť, že dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania (§ 421 ods. 2 C. s. p. v nadväznosti na § 357 písm. m/ C. s. p.).
16. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ a f/ C. s. p. odmietol. Pokiaľ dovolateľka dovolaním opätovne napadla aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/88/2013 z 13. februára 2014, dovolací súd na dovolanie žalovanej proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu už nemohol prihliadať, pretože uznesením sp. zn. 6 Cdo 197/2014 z 30. novembra 2015 dovolanie žalovanej proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach odmietol.
17. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.