UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu X. A., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v E., S., proti žalovaným 1/ Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v E., O. a 2/ A. T., bývajúcemu v E., D., o návrhu na zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4C/65/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/64/2014 z 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 4C/65/2012-138 z 19. novembra 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia Okresného súdu Kežmarok o schválení zmieru č. k. 3C/44/2009-38 z 19. 5. 2009. Proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Kežmarok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil. Žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal existenciu hmotnoprávneho dôvodu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru. Navyše podal žalobu nielen voči účastníkovi pôvodného zmieru (žalovanému 1/), ale aj voči jeho bývalému právnemu zástupcovi (žalovanému 2/), ktorý nebol účastníkom konania skončeného na základe vyššie uvedeného uznesenia o schválenom súdnom zmieri, pretože mu takéto postavenie zo žiadneho hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom nevyplývalo. V uvedenej súvislosti odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žaloba o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru je vo vzťahu k obom žalovaným právne nedôvodná a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, kde uviedol, že s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasí, pretože „nikdy nepodpísal súdny zmier vo formeručne písanej zápisnice“. Uznesením č. k. 4C/65/2012-165 z 18. 8. 2014 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady dovolania tak, že uvedie dôvody pre ktoré rozsudok napáda, čoho sa podaným dovolaním domáha a preukáže, že je zastúpený advokátom v dovolacom konaní, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Na predmetnú výzvu okresného súdu reagoval žalobca tak, že žiadal, aby mu súd v zmysle ust. § 30 ods. 1 O. s. p. ustanovil za zástupcu v dovolacom konaní Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností predvolal okresný súd žalobcu na informatívny výsluch, ktorý sa konal na okresnom súde dňa 5. 11. 2014, kde ho poučil, že sa má so žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci a ako má pritom postupovať, pričom mu na to poskytol lehotu 30 dní.
3. Rozhodnutím sp. zn. 4N 11786/14-1115/15-KaPO z 23. 1. 2015 Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov nepriznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že nespĺňa jednu zo základných podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to podmienku materiálnej núdze. Po prehodnotení podmienok na priznanie uvedeného nároku Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov (ďalej aj „centrum“) rozhodnutím sp. zn. 2N 7824/15-KoPO z 11. 9. 2015 priznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak s jeho finančnou spoluúčasťou vo výške 40 € a určilo advokáta Mgr. Pavla Antoša so sídlom v Poprade na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Následne, postupne vydanými rozhodnutiami zmenilo centrum (pri zachovaní finančnej spoluúčasti žalobcu) určeného advokáta na zastupovanie žalobcu v dovolacom konaní s tým, že podľa rozhodnutia centra sp. zn. 2N 7824/15-4190/16-KaPO z 13. 4. 2016 je naposledy určenou advokátkou na zastupovanie žalobcu v dovolacom konaní JUDr. Jana Murárová so sídlom v Poprade. Okresný súd vyzval JUDr. Janu Murárovú, Centrum právnej pomoci ako aj samotného žalobcu, aby sa vyjadrili, ktorý z uvedených subjektov splnomocnil žalobca na zastupovanie v dovolacom konaní a aby v prípade kladnej odpovede doložili súdu plnú moc. JUDr. Jana Murárová a rovnako aj Centrum právnej pomoci okresnému súdu oznámili, že ich žalobca nekontaktoval, a teda ich nesplnomocnil na zastupovanie v dovolacom konaní. Nad rámec uvedeného centrum ešte uviedlo, že žalobca podal na Krajský súd v Prešove proti jeho rozhodnutiu, ktorým priznalo žalobcovi nárok na právnu pomoc s jeho finančnou spoluúčasťou vo výške 40 € správnu žalobu, vedenú na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/43/2015, ktorú krajský súd rozsudkom zo dňa 29. 11. 2016 zamietol. Žalobca v odpovedi na predmetnú výzvu uviedol, že žiadneho advokáta určeného Centrom právnej pomoci nesplnomocnil na zastupovanie v dovolacom konaní a že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/43/2015 podal kasačnú sťažnosť. Uznesením č. k. 4C/65/2012-288 z 5. 5. 2017 vyzval okresný súd žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil dovolanie tak, aby okrem iného uviedol či je zastúpený advokátom v dovolacom konaní a aby dovolanie doplnil o plnú moc na zastupovanie advokátom v dovolacom konaní a zároveň ho poučil o tom, že dovolací súd dovolanie podľa ust. § 447 písm. e/ zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) odmietne, ak v lehote určenej súdom dovolanie o náležitosti uvedené vo výzve nedoplní.
4. Žalobca podal dovolanie 26. 7. 2014, t. j. za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) však, rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v platné právo a princíp legitímneho očakávania, posudzoval splnenie podmienok dovolacieho konania podľa príslušných ustanovení O. s. p.
5. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 241 ods. 1 vyžadoval ako jednu z podmienok dovolacieho konania povinné zastúpenie dovolateľa advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Táto podmienka dovolacieho konania zostala zachovaná i podľa novej právnej úpravy (§ 429 ods. 1 C. s. p.), ktorá jej nesplnenie sankcionuje odmietnutím dovolania.
6. V danom prípade žalobca potom, čo bol súdom prvej inštancie opakovane vyzvaný na odstránenievady dovolania spočívajúcej v absencii povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, uvedenú vadu dovolania (napriek tomu, že o následkoch jej neodstránenia bol riadne poučený) v určenej lehote a ani po jej uplynutí neodstránil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožnil s rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na právnu pomoc v dovolacom konaní s jeho finančnou spoluúčasťou vo výške 40 € a preto podal proti uvedenému rozhodnutiu centra na Krajský súd v Prešove správnu žalobu, nemá a ani nemôže mať relevantný vplyv na to, aby súd netrval na splnení uvedenej podmienky povinného zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní, pretože sa jedná o zásadnú zákonom vyžadovanú podmienku dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.), od splnenia ktorej možno upustiť len v tom prípade, ak dovolateľ preukáže, že má vysokoškolské právnické vzdelanie, čo nie je tento prípad.
7. Pretože dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania, dovolací súd jeho dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. e) C. s. p., odmietol.
8. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalobca, žalovaným 1/ a 2/ v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania preukázateľne nevznikli.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.