6 Cdo 221/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcov 1/ Mgr. M. C., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom v Š., 2/ Ing. A. C., bývajúcej v B. a 3/ Mgr. J. C., bývajúceho v B., proti žalovanej J., s.r.o.,
so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom AK JUDr. A. S. s.r.o.,
so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr.
A. S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
13 C 24/2009, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu 1/ z a m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. januára 2009 sa
žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Banská Bystrica na liste vlastníctva č. X. ako rodinný
dom súpisné číslo X. a pozemky parcely registra „C“ č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo
výmere X. m2, č. X. – záhrady vo výmere X. m2 a č. X. – záhrady vo výmere X. m2 (ďalej len
„označené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), a to žalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho
podielu a žalobcovia 2/ a 3/ každý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. V žalobe uviedli, že pôvodne boli spoluvlastníkmi označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no kúpnou
zmluvou z 20.11.2006 žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2008 sp. zn. 7 C 15/2008 bola
určená neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu manželky žalobcu 1/
s týmto právnym úkonom. V dôsledku toho sa stala neplatnou aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva z 1.3.2007, ktorou žalobca 1/ previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti L.
s.r.o. pozemok parcela č. X., a zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 13.3.2007, ktorou
previedol do vlastníctva žalovanej rodinný dom súp. č. X. a pozemky parcela č. X. a X..
Žalobca 1/ totiž v čase uzavretia týchto zmlúv nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, aj
keď sa za takého považoval. Z rovnakého dôvodu, t. j. pre nedostatok vlastníctva na strane
prevodcu, sa stala neplatnou aj kúpna zmluva z 10.10.2007, ktorou obchodná spoločnosť L.
s.r.o. predala žalovanej pozemok parcela č. X..
Žalovaná vyjadrila so žalobou nesúhlas poukazujúc na to, že zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva ako aj kúpnu zmluvu z 10.10.2007 uzavrela v dobrej viere,
že z predložených dokladov mala preukázané výlučné vlastníctvo žalobcu 1/ a že v čase
uzavretia týchto zmlúv neexistoval žiaden dôvod ich neplatnosti.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 16. novembra 2009 č. k. 13 C 24/09-64
určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to žalobca
1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a žalobcovia 2/ a 3/ každý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Opodstatnenosť určovacej žaloby odôvodnil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi
z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, že vzhľadom na určenie neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/ na žalobcu 1/, žalobcovia
neprestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností a v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného
previesť viac práv, než má sám, žalobca 1/ nemohol s nehnuteľnosťami disponovať ako
výlučný vlastník a platne previesť vlastníctvo k nim zmluvami o zabezpečovacom prevode
práva.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudkom
z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo
určené podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 zmenil tak, že
žalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo žalobcov 2/ a 3/ prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol, že žalobca 1/ je povinný
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 344,28 EUR do rúk jej právnej zástupkyne do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, a že žalobcom 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva. Zamietnutie žaloby žalobcu 1/ odôvodnil tým, že v čase uzatvárania zmlúv
o zabezpečovacom prevode práva žalobca 1/ bol nespochybniteľným spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 6/8 a s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho práva mohol uzavrieť platné a účinné zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva. Keďže v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by predmetné zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva boli neplatné z iného dôvodu, neprichádzalo do úvahy
vyhovieť žalobe v časti týkajúcej sa žalobcu 1/.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca 1/. Žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil a určil jeho
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci odvolacím súdom. Namietal nesprávnosť úvahy odvolacieho súdu
o čiastočnej neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva len v rozsahu
spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/. Poukazoval na to, že predmetom týchto zmlúv
nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti. Keďže dôvod neplatnosti (nedostatok jeho výlučného
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sa týkal predmetu zmlúv ako ich podstatnej
a nedeliteľnej zložky, neprichádzala do úvahy len ich čiastočná neplatnosť, resp. platnosť.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu
nemožno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237
O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho
posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu
žalobcu 1/ vo väzbe na zistený skutkový stav.
V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, že žalobcovia boli podielovým
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 a žalobcovia 2/
a 3/ v spoluvlastníckom podiele každý v 1/8, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2006
žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/, že žalobca 1/ bol
po zavkladovaní tejto zmluvy zapísaný v katastri ako výlučný vlastník nehnuteľností, že
zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007 a 13.3.2007 previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť L. s.r.o. a na žalovanú, že žalovaná kúpnou
zmluvou z 10.10.2007 odkúpila od spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X. a je zapísaná
v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, a že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
z 30.9.2008 č. k. 7C 15/2008-107, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2008, bola určená
neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.11.2006, ktorou žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje
spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/, a to z dôvodu nedostatku súhlasu manželky žalobcu 1/ s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom v tomto rozsudku
bolo uvedené, že manželka žalobcu 1/ sa neplatnosti právneho úkonu dovolala žalobou
podanou na súde 25.1.2008.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti
určovacieho návrhu žalobcu 1/ bol správny a zodpovedal zistenému skutkovému stavu.
Na tom nič nemení skutočnosť, že vecná správnosť rozsudku odvolacieho súdu bola daná
z iných, než v ňom uvedených dôvodov. Aj keď predmetom zmlúv o zabezpečovacom
prevode práva, uzavretých medzi žalobcom 1/ a žalovanou a tiež ďalším subjektom, nebol
prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v celosti, a z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy ich čiastočná platnosť
či neplatnosť (v tejto časti bola dovolacia námietka dovolateľa dôvodná), neznamená to, že
bol daný žalobcom 1/ tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti týchto zmlúv spočívajúci v tom,
že nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností v dôsledku dovolania sa (jeho manželkou)
relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k nim mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo.
Pre posúdenie platnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva z hľadiska dodržania
zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na
druhého preniesť viac práva, ako sám má) bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal žalobca 1/ nadobudnúť výlučné vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo až
po uzavretí uvedených zmlúv.
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta
Obč. zákonníka).
Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a
veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej
neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti
právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu
neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie
relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla
od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo
na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť,
do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako
vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci
a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci.
Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len
peňažnej náhrady (Fekete, I.: Občiansky zákonník l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011, str. 305). Dovolací súd považuje túto interpretáciu za správnu, pretože chráni
dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých
ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu)
pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného
registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností,
nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.
Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku možno podoprieť aj argumentom,
podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu
do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo
(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu
neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu),
potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá
Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by
sa totiž nemohla uplatniť.
V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu –
zmluvy z 20.11.2006, ktorou žalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam na žalobcu 1/, až v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica
25.1.2008, v ktorom na žalujúcej strane vystupovala manželka žalobcu 1/ a na žalovanej
strane žalobcovia 1/ až 3/. Keďže v čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva,
t. j. k 1.3.2007 a k 13.3.2007, účinky zmluvy z 20.11.2006 trvali, bol žalobca 1/ výlučným
vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť
ho na žalovanú a ďalší subjekt. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak neboli
postihnuté absolútnou neplatnosťou spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny úkon sa považuje za neplatný
od začiatku, nemá táto skutočnosť (ako už bolo vysvetlené vyššie) vplyv na právne postavenie
tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho
úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanou a ďalším subjektom
zaniklo zároveň vlastnícke právo žalobcu 1/. Žalobe o určenie jeho vlastníckeho, resp.
spoluvlastníckeho práva, preto nebolo možné vyhovieť.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu 1/ smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy
súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,
nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová