znak

6 Cdo 221/2010

 

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcov   1/ Mgr. M. C., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom v Š.,   2/ Ing. A. C., bývajúcej v B. a 3/ Mgr. J. C., bývajúceho v B., proti žalovanej J., s.r.o.,  

so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom AK JUDr. A. S. s.r.o.,  

so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr.

A. S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.  

13 C 24/2009, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu 1/ z a m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. januára 2009 sa

žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Banská Bystrica na liste vlastníctva č. X. ako rodinný

dom súpisné číslo X. a pozemky parcely registra „C“ č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m2, č. X. – záhrady vo výmere X. m2 a č. X. – záhrady vo výmere X. m2 (ďalej len

„označené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), a to žalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho

podielu a žalobcovia 2/ a 3/ každý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. V žalobe uviedli, že pôvodne boli spoluvlastníkmi označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no kúpnou

zmluvou z 20.11.2006 žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2008 sp. zn. 7 C 15/2008 bola

určená neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu manželky žalobcu 1/

s týmto právnym úkonom. V dôsledku toho sa stala neplatnou aj zmluva o zabezpečovacom

prevode práva z 1.3.2007, ktorou žalobca 1/ previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti L.

s.r.o. pozemok parcela č. X., a zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 13.3.2007, ktorou

previedol do vlastníctva žalovanej rodinný dom súp. č. X. a pozemky parcela č. X. a X..

Žalobca 1/ totiž v čase uzavretia týchto zmlúv nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, aj

keď sa za takého považoval. Z rovnakého dôvodu, t. j. pre nedostatok vlastníctva na strane

prevodcu, sa stala neplatnou aj kúpna zmluva z 10.10.2007, ktorou obchodná spoločnosť L.

s.r.o. predala žalovanej pozemok parcela č. X..  

Žalovaná vyjadrila so žalobou nesúhlas poukazujúc na to, že zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva ako aj kúpnu zmluvu z 10.10.2007 uzavrela v dobrej viere,

že z predložených dokladov mala preukázané výlučné vlastníctvo žalobcu 1/ a že v čase

uzavretia týchto zmlúv neexistoval žiaden dôvod ich neplatnosti.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 16. novembra 2009 č. k. 13 C 24/09-64

určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to žalobca

1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a žalobcovia 2/ a 3/ každý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu.

Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opodstatnenosť určovacej žaloby odôvodnil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi  

z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, že vzhľadom na určenie neplatnosti

zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/ na žalobcu 1/, žalobcovia

neprestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností a v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného

previesť viac práv, než má sám, žalobca 1/ nemohol s nehnuteľnosťami disponovať ako

výlučný vlastník a platne previesť vlastníctvo k nim zmluvami o zabezpečovacom prevode

práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudkom

z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo

určené podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 zmenil tak, že

žalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo žalobcov 2/ a 3/ prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol, že žalobca 1/ je povinný

zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 344,28 EUR do rúk jej právnej zástupkyne do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia, a že žalobcom 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania

nepriznáva. Zamietnutie žaloby žalobcu 1/ odôvodnil tým, že v čase uzatvárania zmlúv

o zabezpečovacom prevode práva žalobca 1/ bol nespochybniteľným spoluvlastníkom

nehnuteľností v podiele 6/8 a s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho práva mohol uzavrieť platné a účinné zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva. Keďže v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by predmetné zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva boli neplatné z iného dôvodu, neprichádzalo do úvahy

vyhovieť žalobe v časti týkajúcej sa žalobcu 1/.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca 1/. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil a určil jeho

spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom. Namietal nesprávnosť úvahy odvolacieho súdu

o čiastočnej neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva len v rozsahu

spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/. Poukazoval na to, že predmetom týchto zmlúv

nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti. Keďže dôvod neplatnosti (nedostatok jeho výlučného

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sa týkal predmetu zmlúv ako ich podstatnej

a nedeliteľnej zložky, neprichádzala do úvahy len ich čiastočná neplatnosť, resp. platnosť.  

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1

O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu

nemožno vyhovieť.  

Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu

žalobcu 1/ vo väzbe na zistený skutkový stav.

V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, že žalobcovia boli podielovým

spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 a žalobcovia 2/

a 3/ v spoluvlastníckom podiele každý v 1/8, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2006

žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/, že žalobca 1/ bol  

po zavkladovaní tejto zmluvy zapísaný v katastri ako výlučný vlastník nehnuteľností, že

zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007 a 13.3.2007 previedol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť L. s.r.o. a na žalovanú, že žalovaná kúpnou

zmluvou z 10.10.2007 odkúpila od spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X. a je zapísaná

v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, a že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

z 30.9.2008 č. k. 7C 15/2008-107, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2008, bola určená

neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.11.2006, ktorou žalobcovia 2/ a 3/ predali svoje

spoluvlastnícke podiely žalobcovi 1/, a to z dôvodu nedostatku súhlasu manželky žalobcu 1/ s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom v tomto rozsudku

bolo uvedené, že manželka žalobcu 1/ sa neplatnosti právneho úkonu dovolala žalobou

podanou na súde 25.1.2008.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti

určovacieho návrhu žalobcu 1/ bol správny a zodpovedal zistenému skutkovému stavu.  

Na tom nič nemení skutočnosť, že vecná správnosť rozsudku odvolacieho súdu bola daná

z iných, než v ňom uvedených dôvodov. Aj keď predmetom zmlúv o zabezpečovacom

prevode práva, uzavretých medzi žalobcom 1/ a žalovanou a tiež ďalším subjektom, nebol

prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v celosti, a z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy ich čiastočná platnosť

či neplatnosť (v tejto časti bola dovolacia námietka dovolateľa dôvodná), neznamená to, že

bol daný žalobcom 1/ tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti týchto zmlúv spočívajúci v tom,

že nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností v dôsledku dovolania sa (jeho manželkou)

relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k nim mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo.

Pre posúdenie platnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva z hľadiska dodržania

zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na

druhého preniesť viac práva, ako sám má) bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal žalobca 1/ nadobudnúť výlučné vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo až  

po uzavretí uvedených zmlúv.  

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145  

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta

Obč. zákonníka).

Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a

veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej

neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne

účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti

právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu

neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie

relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla  

od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo  

na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť,  

do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako

vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má

účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci

a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci.

Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len

peňažnej náhrady (Fekete, I.: Občiansky zákonník l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex

2011, str. 305). Dovolací súd považuje túto interpretáciu za správnu, pretože chráni

dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých

ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu)  

pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného

registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností,

nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.

Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku možno podoprieť aj argumentom,

podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu  

do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo

(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu

neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu),

potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá  

Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by

sa totiž nemohla uplatniť.

V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu –

zmluvy z 20.11.2006, ktorou žalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam na žalobcu 1/, až v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica  

25.1.2008, v ktorom na žalujúcej strane vystupovala manželka žalobcu 1/ a na žalovanej

strane žalobcovia 1/ až 3/. Keďže v čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva,  

t. j. k 1.3.2007 a k 13.3.2007, účinky zmluvy z 20.11.2006 trvali, bol žalobca 1/ výlučným

vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť

ho na žalovanú a ďalší subjekt. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak neboli

postihnuté absolútnou neplatnosťou spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto

nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny úkon sa považuje za neplatný  

od začiatku, nemá táto skutočnosť (ako už bolo vysvetlené vyššie) vplyv na právne postavenie

tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho

úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanou a ďalším subjektom

zaniklo zároveň vlastnícke právo žalobcu 1/. Žalobe o určenie jeho vlastníckeho, resp.

spoluvlastníckeho práva, preto nebolo možné vyhovieť.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu 1/ smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

Úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy

súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,

nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová