6 Cdo 220/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, IČO: 35 763 469, proti povinnému P.P., nar. X. naposledy bytom v K. t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mgr. Martinom Mišenčíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu v Poprade o vymoženie 475,47 EUR s príslušenstvom., vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er 403/2008, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom Exekútorského úradu v Rožňave, Akademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 23. februára 2012 sp. zn. 12 CoE 60/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Bardejov (exekučný súd) uznesením z 11. septembra 2009 č.k.   1 Er 403/2008-14 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 72,70 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúciu zastavil, nakoľko bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Povinnosť   nahradiť trovy exekúcie v sume 72, 7 eur uložil oprávnenej, pričom k odmene v sume   33,19 eur, pripočítal DPH v sume 6,31 eur, náhradu hotových výdavkov 9,70 eur a náhradu cestovných výdavkov v sume 23,50 eur.

Krajský súd v Prešove uznesením z 23. februára 2012 sp. zn. 12 CoE 60/2011 na odvolanie súdneho exekútora zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie   v sume 78,13 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. pri zastavení exekúcie odmena predstavuje sumu 33,19 eur, hotové výdavky predstavujú sumu 32,49 eur, takže celková odmena spolu s DPH (vypočítaná z celej sumy vrátane náhrady hotových výdavkov) je 78,13 eur.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s uznesením exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Za vady konania označil to, že konajúce súdy nesprávne rozhodli, keď mu v rámci náhrady trov exekúcie nepriznali daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v požadovanom rozsahu.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239   O. s. p.

Hoci v danom prípade ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p., ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú totiž vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o trovách konania, pričom z hľadiska konštituovania práva nie je významný spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania   pri nútenom výkone judikovaného práva. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho konania. Exekučné konanie je upravené Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom (§ 251 ods. 4 O.s.p.). V platnej právnej úprave sa nenachádza žiadne ustanovenie (ani žiadny relevantný dôvod), ktorý by osobitne vynímal trovy exekúcie spomedzi trov konaní exemplifikatívne uvedených v ustanovení § 137 O. s. p.. Napokon, aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra sp. zn. 6 Cdo 80/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR   z   15. októbra 2010   sp. zn. 3 Cdo 170/2009) a nie je dôvod sa od nej odchýliť.

Keďže v predmetnej veci súdny exekútor napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, jeho dovolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. nie je prípustný; jeho procesná prípustnosť je zo zákona vylúčená.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. ktoré pripúšťajú dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vady konania vyplývajúce z § 237 písm. f/ O. s. p., na ktoré poukazoval dovolateľ. V zmysle tohto ustanovenia je totiž dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).

V predmetnej veci dovolateľ nespochybnil procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, ale (posudzujúc z jeho podania podľa § 41 ods. 2 O. s. p.) namietal správnosť výšky priznanej DPH, čo je otázkou právneho posúdenia. Touto otázkou by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné, ale o taký prípad v predmetnej veci nešlo.

Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému   tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný

Dovolací súd nepriznal procesne úspešnej oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a súčasne jej žiadne trovy v dovolacom konaní ani nevznikli   (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. októbra 2012  

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta