UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ C. Q., bývajúcemu v H., Z. E. XXX/X, zastúpenému JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom v Poltári, Železničná 7, 2/ P. Q., bývajúcej v H., Z. E. XXX/X, 3/ I. Q., bývajúcej v H., J. XXX/XX, o zaplatenie 4 271,61 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 13Cb/19/2015, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2016, sp. zn. 13Co/562/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 30. marca 2015 č. k. 13Cb/19/2015-83, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 271,61 eur spolu so 4,7 % ročným úrokom zo sumy 4 248,86 eur od 12. apríla 2014 do zaplatenia a s 3 % úrokom z omeškania zo sumy 4 271,61 eur od 12. februára 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a zároveň rozhodol o trovách konania. V rozsudku poukázal na skutočnosť, že odvolanie žalovaného 1/ smerovalo len proti výroku, ktorým súd rozhodol o lehote na plnenie, ktorú žiadal zmeniť z troch dní tak, že bude môcť dlh splatiť v splátkach. Odvolací súd (viazaný rozsahom odvolania) v odôvodnení uviedol, že nezistil dôvody vhodné na určenie plnenia dlhu tak, ako navrhoval žalovaný 1/. Vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok zistené neboli. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti potvrdil.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol zrušenie rozsudkov prvoinštančného aj odvolacieho súdu s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dovolateľ vyjadril názor, že došlo k takým procesným aj hmotnoprávnym pochybeniam, že predmetné dovolanie je prípustné. Uviedol, že podľa § 432 ods. 1 zákona č. 160/2015Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom a zároveň jeho nesprávne skutkové zistenie, keď vec posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na vady žalovanými uzavretej zmluvy o úvere a na jej ustanovenie, ktoré považuje za neplatné z dôvodu, že je neprijateľné a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Namietal tiež spôsob určenia úrokov úveru.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že posúdenie veci podľa Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie považuje za správne a žiadala dovolanie dovolateľa ako nedôvodné zamietnuť.
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, po preskúmaní prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
7. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
8. Podľa § 447 písm. f/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že Civilný sporový poriadok pre to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, vyžaduje okrem splnenia predpokladov prípustnosti dovolania podľa § 420 alebo § 421 C. s. p aj splnenie podmienok dovolacieho konania, t. j., okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 tohto právneho predpisu.
10. V prejednávanom prípade dovolateľ v dovolaní poukázal na dovolací dôvod podľa ustanovenia § 432 C. s. p. (ktorý prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 C. s. p.) a v ďalšom obsahu dovolania sa zaoberal nesprávnym právnym posúdením prejednávanej veci prvoinštančným ako aj odvolacím súdom. V Civilnom sporovom poriadku sa však v § 432 ods. 2 C. s. p. uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Dovolateľ je povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací súd je toho názoru, že uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11. Požiadavka Civilného sporového poriadku na vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 preto nie je splnená, ak dovolateľ označí za nesprávne právne posúdenie vecí také právne otázky, ktoré odvolací súd vôbec neriešil a vzhľadom na rozsah odvolacieho prieskumu ani riešiť nemohol (odvolaním bola napadnutá len lehota na plnenie), a naopak neoznačí za nesprávne právne posúdenie veci tú otázku,ktorou jedinou sa odvolací súd zaoberal (povolením plnenia v splátkach), a teda ani nevymedzí v čom spočíva nesprávne riešenie tejto otázky..
12. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 232 ods. 2 C. s. p., dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol.
13. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil neprípustným dovolaním žalovaný 1/, a keď žalobkyni v takomto konaní preukázateľne vznikli trovy prinajmenšom na poštovnom a súdu rozhodujúcemu o dovolaní tu prislúchalo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania (kým o výške má podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnúť súd prvej inštancie).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.