UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Gréckokatolícka eparchia Košice, so sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie č. 2/A, IČO: 30 305 624, proti žalovanému: K. V. bývajúci v Y., V., zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7C/52/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. mája 2016 sp. zn. 2Co/248/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) hore označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) z 13. januára 2015 č. k. 7C/52/2012-314, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v zmysle § 219 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“) sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti jeho záverov doplnil, prečo považuje odvolacie námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (ktorý sa zúčastnil konania v zmysle § 93 ods. 1 O. s. p.) za neopodstatnené. Zdôraznil, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistí skutkový stav veci, pretože nevykoná navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Uplatnenie dôkazov a skutočností až v odvolacom konaní sa viaže na konkrétne, zákonom vymedzené procesné situácie uvedené v § 205a O. s. p., ktoré majú výnimočný charakter, preto na ne môže odvolací súd prihliadať len v tom prípade, ak sú splnené tam uvedené podmienky.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému priznánáhradu trov konania. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na § 420 písm. f/ a na § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Uviedol, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože nedostatočne odôvodnil dovolaním napadnutý rozsudok, nedostatočne sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobkyne, neskúmal, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie súvisiace s Výnosom štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 (ďalej aj „Výnos“) v súlade so zákonom (t. j. či sa oboznámil s uvedeným dôkazom aj „zápisnične“ a či sa s jeho obsahom oboznámili všetky osoby zúčastnené na konaní) a vôbec sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nezabezpečil preklad žalobkyňou predloženej listiny (nachádzajúcej sa na č. l. 244 spisu) z maďarského jazyka do jazyka úradného. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. v dovolaní uviedol, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázky týkajúce sa Výnosu, zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 211/1990 Zb. z 29. mája 1990 (ďalej len zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb.) a s ním súvisiacich Dohôd, ako aj otázku vydržania, pričom sa nezaoberal možnosťou vykonania ďalšieho dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov a pripojením listín z katastra nehnuteľností. V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., žalovaný v dovolaní uviedol, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je v danom prípade prípustné z toho dôvodu, že odvolací súd nevyhovel návrhu, aby vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu, nakoľko vyriešenie tejto otázky má vplyv na majetkovoprávne vysporiadanie medzi dvoma konfesiami (gréckokatolíckou a pravoslávnou). V podaní z 19. 9. 2016 označenom ako „Doplnenie dovolania“ žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že rozširuje v zákonom stanovenej lehote rozsah dovolania tak, že k argumentácii týkajúcej sa dovolacích dôvodov uplatnených podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. dopĺňa, že obidva konajúce súdy, t. j. súd prvej inštancie a aj odvolací súd nevyriešili základnú právnu otázku týkajúcu sa právnej dôležitosti zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb. a Dohody uzatvorenej medzi Gréckokatolíckym apoštolským exarchátom v Košiciach a Pravoslávnou c ir kvou na Slovensku, Michalovskou pravoslávnou eparchiou v Michalovciach o ukončení vysporiadania majetkových vzťahov z 26. januára 2001 (ďalej len „Dohoda“), konkrétne otázku objemu majetku, ktorý mal byť predmetom vyporiadania medzi obidvoma konfesiami, preto je potrebné, aby dovolací súd s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. rozhodol a) o otázke „vzájomnej právnej dôležitosti zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb. a Dohody“, b) o objeme majetku, c) o tom, či podpísaním Dohody bolo ukončené vysporiadanie majetkových vzťahov medzi obidvoma konfesiami a d) či došlo k vydržaniu nehnuteľností zapísaných na PKV č. 53, kat. územie C. Pravoslávnou cirkvou. Vyriešenie uvedených otázok a rozhodnutie o nich je podľa žalovaného dôležité tak pre strany sporu ako aj pre samotný štát, pretože nerešpektovanie uvedenej Dohody otvára možnosť vzniku ďalších majetkových sporov, ktoré vrátia vzťahy medzi oboma konfesiami pred rok 1990.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že z obsahu dovolania a jeho doplnenia vyplýva, že žalovaný uvádza rovnaké dôvody ako uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným (mal za to, že tieto dôkazy nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam). Rovnako sa vysporiadal s návrhom žalobkyne „na zámenu účastníkov konania na strane žalobkyne“ a s aktívnou legitimáciou žalobkyne, keď poukázal na historický vývoj Gréckokatolíckej cirkvi a na Výpis z registra registrovaných cirkví a náboženských spoločností, vedený Ministerstvom kultúry SR. Tiež sa vysporiadal s Výnosom štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952, so zákonným opatrením č. 211/1990 Zb. a s vyššie uvedenou Dohodou z 26. januára 2001, kde sa cirkvi (gréckokatolícka a pravoslávna) dohodli, že zoberú späť všetky žaloby podané voči druhej strane, o ktorých nebolo zatiaľ rozhodnuté a v budúcnosti si už nebudú voči sebe navzájom novými žalobami uplatňovať žiadne majetkové nároky. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie a odvolací súd sa v potrebnom rozsahu nezaoberali otázkou vydržania, žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že ani táto námietka žalovaného neobstojí, pretože tak vo vzťahu k žalovanému, ako aj vo vzťahu k Pravoslávnej cirkvi (vystupujúcej v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného), absentoval právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 C. s.p. odmietol.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), pristúpil k skúmaniu splnenia aj ďalších predpokladov a podmienok prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
5. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
9. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
10. Podľa § 447 písm. c/ a f/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné alebo ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435.
11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení §§ 420 alebo 421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 C. s. p.
12. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Z obsahu dovolania žalovaného a jeho doplnenia vyplýva, že žalovaný v súvislosti s vadným procesným postupom odvolacieho súdu namietal a) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, b) to, že sa odvolací súd nezaoberal v potrebnej miere s otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne, c) že sa správne nevysporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie súvisiace s Výnosom štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 v súlade so zákonom a d) že sa vôbec nezaoberal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nezabezpečil preklad žalobkyňou predloženého listinného dôkazu (nachádzajúceho sa na č. l. 244 spisu) z maďarského jazyka do jazyka úradného.
13. Po prejednaní veci z hľadiska dovolacích námietok žalovaného súvisiacich s ustanovením § 420 C. s.p., dovolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil, spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v § 157 ods. 2 O. s. p. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že samotný fakt, že dovolateľ sa s právnym názorom prvoinštančného a odvolacieho súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06).
14. Pokiaľ žalovaný považoval za nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. aj záver odvolacieho súdu týkajúci sa aktívnej legitimácie žalobkyne, dovolací súd uvádza, že vecná aktívna legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva. Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa je v danom spore aktívne legitimovaná, predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci, t. j. činnosť súdu, pri ktorej súd na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu. Táto činnosť súdu súvisí s vecnou správnosťou rozhodnutia, preto ňou nemohla byť znemožnená realizácia procesných práv dovolateľa. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že aj keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie „o návrhu žalobkyne na zámenu účastníkov konania“ z 21. mája 2014 súčasťou meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie z 13. januára 2015 č. k. 7C/52/2012- 314, proti tejto parciálnej časti predmetného rozhodnutia, vyjadrenej v jeho prvej výrokovej vete nie je dovolanie podľa § 420 C. s. p. prípustné, pretože rozhodnutie o „návrhu na zámenu účastníkov konania“ nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ani rozhodnutie vo veci samej.
15. Pri skúmaní prípustnosti dovolania vo vzťahu k ďalšiemu žalovaným namietanému nedostatku v procesnom postupe odvolacieho súdu spadajúcemu pod zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. (že odvolací súd neskúmal, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie súvisiace s Výnosom štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952 v súlade so zákonom), dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva pochybenie odvolacieho súdu v súvislosti s posúdením odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa porušenia procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní dôkazu oboznámením sa s Výnosom štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe z 13. februára 1952, keďže a) uvedený listinný dôkaz, ktorý je vo svojej podstate normatívnym právnym aktom, tvoril obsah spisu už v priebehu prvoinštančného konania a teda strany sporu mali možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť ešte pred vyhlásením prvoinštančného rozhodnutia v rámci nahliadnutia do spisu, b) súd prvej inštancie sa podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní (č. l. 301 spisu) na pojednávaní konanom 14. 1. 2014 oboznámil okrem iného aj s uznesením sp. zn. ČD 244/1957 o zápise vlastníckeho práva na Pravoslávnu cirkevnú obec v Ruskom Hrabovci na základe výnosu Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe, ktoré sa nachádza na č. l. 248 spisu.
16. Pokiaľ ide o dovolaciu námietku žalovaného, že odvolací súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nezabezpečil preklad listinného dôkazu predloženého žalobkyňou, nachádzajúceho sa v spise na č. l. 244 z maďarského jazyka do jazyka úradného, dovolací súd uvádza, že táto dovolateľom namietaná zmätočnostná vada konania nie je spôsobilá založiť procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 14. 1. 2014, kde žalobkyňa predložila pozemno-knižnú vložku č. 53 nevyplýva, že by v tom čase splnomocnená právna zástupkyňa žalovaného, prítomná na uvedenom pojednávaní, do Zápisnice o pojednávaní namietala, že žalobkyňa predložila súdu tento listinný dôkaz bez toho, aby bol preložený do úradného jazyka a že by trvala na tom, aby súd zabezpečil preklad tejto listiny do úradného jazyka. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že v rámci zaručeného práva na spravodlivý súdny proces, sú síce súdy povinné poučiť strany sporu o tom, aké práva im právne predpisy priznávajú, resp. aké povinnosti im ukladajú, vrátane práva konať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumejú, túto povinnosť súdu však nemožno interpretovať ako povinnosť absolútnu, t. j. takú, ktorú má súd bez ohľadu na to, či strana sporu má právneho zástupcu alebo nie, pretože podľa § 160 C. s. p., ktorému zodpovedalo v čase začatia konania obsahovo totožné ust. § 5 O. s. p., poučovacia povinnosť súdu neplatí, ak je strana sporu zastúpená advokátom, u ktorého sa vedomosť o právach a povinnostiach strán sporu ako osoby znalej práva vyžaduje a predpokladá. Uvedenú vadu nemožno preto považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, tak ako to má na mysli ust. §420 písm. f/ C. s. p.
17. V prejednávanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. Podľa názoru dovolacieho súdu však podmienky prípustnosti dovolania neboli splnené ani podľa ust. § 421 C. s. p., pretože uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz (t. j. dovolacieho dôvodu podľa písm. a/ a b/ cit. ustanovenia) sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje (odvolací súd sa nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená). Okrem toho odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu dovolateľ v dovolaní ani v jeho doplnení bližšie - označením rozhodnutí napĺňajúcich pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu nekonkretizoval, teda tento dovolací dôvod nevymedzil tak, aby naplnil predpoklady vyplývajúce z dikcie § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. V uvedenej súvislosti poukazuje dovolací súd na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. Žalovaný však v dovolaní neoznačil žiadne rozhodnutia, či rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd odklonil. V súvislosti s právnymi otázkami namietanými v dovolaní neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci.
18. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ a f/ C. s. p. odmietol.
19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože vyjadrenie k dovolaniu žalovaného (v súvislosti, s ktorým by žalobkyni mohol vzniknúť nárok na náhradu trov dovolacieho konania) vypracovala advokátka bez osobitného splnomocnenia na zastupovanie žalobkyne v dovolacom konaní (v zmysle Dohody o plnomocenstve nachádzajúcej sa na č. l. 238 spisu, žalobkyňa udelila advokátke plnomocenstvo len do právoplatného skončenia sporu).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.