6 Cdo 209/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. B., bývajúceho v H., proti žalovaným 1/ J. Ď., bývajúcemu v M. a 2/ O., zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou
so sídlom v B., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o určenie vlastníckeho práva
a o nahradenie vyhlásenia vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 14 C 112/2007, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 13. apríla 2010 sp.zn. 17 Co 8/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 13. apríla
2010 sp.zn. 17 Co 8/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením zrušil rozsudok Okresného súdu
Trenčín z 21. októbra 2009 č.k. 14 C 112/2007-70, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/, o určenie
vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalovaného 1/ a o nahradenie vyhlásenia vôle
žalovaného 1/ k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom, a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách
konania, a konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Zrušenie prvostupňového rozsudku a zastavenie konania odôvodnil prekážkou
konania, ku ktorej došlo už v priebehu prvostupňového konania smrťou pôvodnej žalobkyne
(právnej predchodkyne žalobcu) A. S.. Vyslovil názor, že v konaní nebolo možné pokračovať
s dedičom pôvodnej žalobkyne, pretože predmetom konania boli nároky z porušenia
predkupného práva, ktoré v zmysle § 604 Obč. zákonníka na dediča neprešli.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná 2/. Žiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej a zmení ho vo výroku o trovách prvostupňového konania a rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, alebo aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym
posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označila zastavenie konania
bez existencie, či naplnenia zákonného dôvodu podľa § 107 O.s.p., a aj nedostatočné
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu.
Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom
môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie odvolacieho súdu o zrušení
prvostupňového rozhodnutia a o následnom zastavení konania pre prekážku konania,
ak odvolací súd otázku prekážky brániacej pokračovaniu v konaní neposúdil správne,
v dôsledku čoho nesprávne zastavil konanie, resp. ho zastavil z nesprávneho dôvodu.
V prípade zastavenia konania bez splnenia zákonných podmienok pre takéto
rozhodnutie spočíva podstata odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí
spravodlivosti (denegatio iusticie), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva
účastníka na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho subjektívnych práv. Tento dôsledok sa
v sporovom občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý sa so žalobou obracia na súd o poskytnutie ochrany svojich práv a ktorý zásadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Zastavením konania sa totiž súd odmieta zaoberať
meritórnym prejednaním veci. Vo vzťahu k žalovanému môže denegatio iustitie nastať vtedy,
ak zastavenie konania môže znamenať ujmu na jeho právnom postavení vyplývajúcom z hmotného práva, ale tiež i na jeho procesných právach, akým je napr. právo na náhradu trov
konania.
V preskúmavanej veci právny záver odvolacieho súdu o existencii prekážky konania
danej tým, že po smrti pôvodnej žalobkyne nebolo možné pokračovať v konaní s jej dedičom,
nebol správny. Odvolací súd odôvodnil tento záver ustanovením § 604 Obč. zákonníka
interpretujúc toto ustanovenie tak, že na dediča pôvodnej žalobkyne neprešli nároky
z porušenia jej zákonného predkupného práva vyplývajúceho z § 140 Obč. zákonníka. Táto
interpretácia nie je správna. Ustanovenie § 604 Obč. zákonníka, podľa ktorého predkupné
právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické
zaradenie, predkupného práva založeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva.
Na predkupné právo spoluvlastníka založené zákonom v § 140 Obč. zákonníka nie je
použiteľné. Jeho nepoužiteľnosť vyplýva z povahy predkupného práva spoluvlastníka, ktoré
je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva, a s dedením vlastníckeho a teda aj
spoluvlastníckeho práva. Keďže smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícke právo
na dedičov, stávajú sa dedičia zároveň zo zákona aj nositeľmi predkupného práva. Okrem
toho odvolací súd nesprávne stotožnil predkupné právo s nárokmi z porušenia predkupného
práva. Ustanovenie § 604 Obč. zákonníka vylučuje dedenie predkupného práva založeného zmluvou, netýka sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniklých
porušením predkupného práva. Tieto nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú
predmetom dedenia. Pretože zastavenie konania z neexistujúceho dôvodu vytvorilo nesprávny
základ pre rozhodnutie o trovách konania, bolo porušením základného práva žalovanej 2/
na spravodlivé súdne konanie. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že prejav vôle žalobcu
nepokračovať v konaní, by mohol byť považovaný za späťvzatie žaloby. Prípadným
rozhodnutím o zrušení prvostupňového rozhodnutia a o zastavení konania pre späťvzatie
návrhu, ak by neboli preukázané vážne dôvody nesúhlasu žalovaných s takýmto späťvzatím,
by totiž nepochybne bol daný iný základ pre rozhodnutie o trovách konania, než aký bol
založený zastavením konania z neexistujúceho dôvodu.
Čiastočne dôvodná bola aj námietka dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení
uznesenia odvolacieho súdu, a to v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj
pre odôvodnenie uznesenia súdu. Povinnosť odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že odvolací súd výrok
o trovách konania odôvodnil len citáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Takéto
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov konania nezodpovedá
požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ustanovenie § 146 má
totiž aj odsek 2, ktorý za určitých podmienok umožňuje aj pri zastavení konania priznanie náhrady trov konania. Preto bolo potrebné zaoberať sa pri rozhodovaní o trovách konania aj
možnosťou použitia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na všetky konkrétne
okolnosti a súvislosti danej veci.
So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová