6Cdo/207/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne PAVLIX, s.r.o., Bratislava, Galvaniho 41, IČO: 45 493 146, zastúpenej splnomocnenkyňou SOJKA LEGAL s. r. o., Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, IČO: 54 810 141, proti žalovaným 1/ O.. I. J.R., narodenej XX. E.Á. XXXX, T., S. XXXX/XX, 2/ Faross s.r.o. v likvidácii, Piešťany, Lednická 7704/7, IČO: 46 867 422 a 3/ O.. E. K., narodenému XX. I. XXXX, H., D. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom pôvodne na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/43/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 15. júna 2022 sp. zn. 24Co/28/2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. júna 2022 sp. zn. 24Co/28/2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Pôvodne Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. októbra 2020 č. k. 7C/43/2017-578 v spojení s opravným uznesením z 15. decembra 2021 č. k. 7C/43/2017-635 I. žalobu zamietol, II. žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1, § 12, § 16 ods. 1, § 21 ods. 2 a 4, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZoDD“), § 151a, § 151h ods. 1 a 2, § 151j ods. 1 a 2, § 151l ods. 1, 2 a 4 a § 151m ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občianky zákonník), § 8 a § 28 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“). Vecne dôvodil, že z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej 31. mája 2005 vyplynulo, že žalovaná 1/ ako predávajúca uzatvorila s kupujúcou POPO, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. 7478/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 605 m2 a obytný dom s. č. XXXX, postavený na parc. č. 7478/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Zmluvné strany sa zároveň v článku IV dohodli na zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky predávajúcej ako záložného veriteľa vyplývajúcej zo záväzku kupujúcej na zaplatenie kúpnej ceny podľa článku II tejtozmluvy. Podľa zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi POPO, s.r.o. ako predávajúcou a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako kupujúcou z 18. apríla 2006 bol predmetom prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Následne boli uskutočnené ďalšie prevody predmetných nehnuteľností a kúpnou zmluvou z 2. júna 2010 boli nehnuteľnosti prevedené na žalobkyňu. Okresný súd Piešťany rozsudkom z 29. novembra 2012 č. k. 7C/275/2008-175 uložil žalovanej POPO, s.r.o. zaplatiť žalobkyni (v tomto konaní žalovanej 1/) 43.152 eur s príslušenstvom z titulu ručenia s tým, že hlavným dlžníkom bola spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. Notárskou zápisnicou č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 napísanou na Notárskom úrade v Nových Zámkoch zo 16. októbra 2017 (notár JUDr. Peter Šulai), bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby (výkon záložného práva), ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej z dôvodu zániku záložného práva žalovanej 1/ a z dôvodu nezákonného a nesprávneho ocenenia predmetu dražby. Okresný súd Trnava vydal 15. februára 2013 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu POPO, s.r.o. v konkurze. Správcovi bola doručená prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa - žalovanej 1/ 18. februára 2015 a ňou si uplatnila voči úpadcovi nezabezpečenú pohľadávku vo výške 50.788,32 eur titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou z 31. mája 2005. Titulom zmluvy o predaji časti podniku úpadca POPO, s.r.o. ručil za splnenie záväzku spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. veriteľovi, teda žalovanej 1/ a spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. zodpovedala žalovanej 1/ ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom. Poukazujúc na skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok dlžníka - úpadcu podľa ZoKR, nemohlo teda zaniknúť, ako tvrdí žalobkyňa a nie je možné odvodzovať zánik záložného práva žalovanej 1/ od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobkyne, že žalovaná 1/ nemohla byť navrhovateľkou dražby z dôvodu zániku záložného práva, nemožno považovať za preukázané. Žalovaná 1/ si ako navrhovateľka dražby riadne uplatnila svoje právo v súlade so zákonom. Námietky ohľadom ocenenia predmetu dražby považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené (tieto podrobne v odôvodnení rozhodnutia uviedol). Žalobu preto považoval za nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalovaných 1/ až 3/ v konaní v plnom rozsahu (pričom však žalovaná 2/ si trovy konania neuplatnila).

2. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 15. júna 2022 sp. zn. 24Co/28/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP a žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Okrem iného uviedol (vo vzťahu k námietkam, ktoré sú aj predmetom dovolania), že sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľky, že keď žalovaná 1/ svoju pohľadávku uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012 vo veci úpadcu POPO, s.r.o., po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní v zmysle § 28 ods. 4 ZoKR v spojení s § 151md ods. 1 písm. h/ Občianskeho zákonníka, jej záložné právo zaniklo, a preto nemohla účinne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaná 1/ si v konkurznom konaní vedenom proti POPO, s.r.o. uplatnila pohľadávku priznanú súdom z titulu ručiteľského záväzku, neuplatnila si ju ako zabezpečenú pohľadávku, samotné ručenie je zabezpečovací prostriedok (nie však zabezpečovacie právo na účely ZoRK, § 8). V danom konkurze uplatnený záväzok úpadcu v sume 60.788,32 eur z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny s príslušenstvom nebol zabezpečený žiadnym majetkom úpadcu, ani žiadnym majetkom tretej osoby. Existujúce záložné právo viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach nezabezpečuje tento úpadcov záväzok a dané záložné právo ani nepredstavujú majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu. Preto ak si žalovaná 1/ v predmetnom konkurze uplatnila predmetnú pohľadávku voči úpadcovi, pričom nešlo o zabezpečenú pohľadávku, nemohlo ani dôjsť k uplatneniu zabezpečovacieho práva a v dôsledku toho nebolo možné aplikovať § 28 ods. 4 ZoKR. Keďže žalovaná 1/ v predmetnom konkurze nemohla uplatniť zabezpečovacie právo, ktoré vo vzťahu k danému dlhu úpadcu neexistovalo, potom pri prekročení základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ani nemohlo dôjsť k zániku takéhoto zabezpečovacieho práva (záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam). V dôsledku toho neplatí tvrdenie odvolateľky, že žalovaná 1/ nemohla platne podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, keďže jej záložné právo malo predtým v tomto konkurzezaniknúť. Uvedený dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby preto nebol daný. Odvolací súd námietky ohľadom ocenenia nehnuteľností vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd nezistil ani porušenie práva odvolateľky na spravodlivý proces. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovaných 1/ až 3/ v odvolacom konaní v plnom rozsahu (žalovaní však boli v odvolacom konaní nečinní, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli).

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ust. § 420 písm. f/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke doteraz nevyriešenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa vadu zmätočnosti videla v tom, že nižšie súdy ignorovali jedno zo základných a opakovane akcentovaných tvrdení (uvedené v žalobe a zopakované v odvolaní), ktoré bolo a je pre rozhodnutie v tejto veci podstatné, a to, že záložné právo žalovanej 1/ zaniklo márnym uplynutím základnej (45-dňovej) lehoty na prihlásenie zabezpečenej pohľadávky žalovanej 1/ v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu/dlžníka žalovanej 1/ (POPO SLOVAKIA, a.s.). Nižšie súdy sa zaoberali výlučne otázkou možnosti zániku záložného práva neprihlásením pohľadávky (ako zabezpečenej v základnej prihlasovacej lehote) len vo vzťahu k vyhlásenému konkurzu na majetok úpadcu POPO, s.r.o., pričom POPO, s.r.o. a POPO SLOVAKIA, a.s. sú (boli) dva samostatné právne subjekty. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) upravuje osobitný spôsob výkonu záložného práva - speňaženie zálohu v rámci konkurzu. Tento postup však žalovaná 1/ neuplatnila, a preto jej záložné právo zaniklo. Odvolací súd (pred ním i súd prvej inštancie) v rozsudku na tieto skutočnosti i právnu argumentáciu dovolateľky nedal žiadnu odpoveď a v celom rozsahu uvedené ignoroval. Za neriešenú právnu otázku označil „či neprihlásením zabezpečenej pohľadávky veriteľa v základnej prihlasovacej lehote v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka dochádza k zániku zabezpečovacieho (záložného) práva v prípade, ak je predmetom zabezpečenia majetok tretej osoby odlišnej od úpadcu“. Posúdenie nesplnenia zákonných predpokladov zániku záložného práva žalovanej 1/ neprihlásením si zabezpečenej pohľadávky žalovanej 1/ voči úpadcovi POPO SLOVAKIA, a.s. v konkurze vyhlásenom na majetok POPO SLOVAKIA, a.s., považuje dovolateľka za zjavne nesprávne právne posúdenie. Bolo právom, ale aj povinnosťou, žalovanej 1/ v prípade, ak chcela zamedziť nepriaznivým účinkom ust. § 28 ods. 4 ZoKR (t.j. zániku záložného práva), si svoju zabezpečenú pohľadávku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s. prihlásiť v základnej prihlasovacej lehote. To však neurobila, preto záložné právo zaniklo. Ak potom v roku 2017 došlo k výkonu (zaniknutého) záložného práva žalovanej 1/ na dobrovoľnej dražbe, bol porušený zákon a dobrovoľná dražba bola a je neplatná.

4. Žalovaná 1/ navrhla dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť. Záložné právo v danom prípade nezaniklo a so všetkými okolnosťami sa vysporiadal súd prvej inštancie i odvolací súd.

5. Žalovaní 2/ a 3/ dovolací návrh nepodali.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právnaúprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP a § 421 CSP.

8. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

10. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou.

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

13. Dovolateľka namietala, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa nevysporiadali s jej podstatnou argumentáciou, ktorú uviedla už v žalobe a zopakovala v odvolaní ohľadom zániku záložného práva v dôsledku neprihlásenia si žalovanou 1/ jej zabezpečenej pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s.

14. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup ksúdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

15. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420 písm. f/ CSP) sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020).

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

17. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom (vo vzťahu k zániku záložného práva) konštatoval, že v konkurze na majetok úpadcu POPO s.r.o. uplatnený záväzok úpadcu v sume 60.788,32 eur z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny s príslušenstvom nebol zabezpečený žiadnym majetkom úpadcu, ani žiadnym majetkom tretej osoby. Existujúce záložné právo viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach nezabezpečuje tento úpadcov záväzok a dané záložné právo ani nepredstavuje majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu. Preto ak si žalovaná 1/ v predmetnom konkurze uplatnila pohľadávku voči úpadcovi, pričom nešlo o zabezpečenú pohľadávku, nemohlo ani dôjsť k uplatneniu zabezpečovacieho práva a v dôsledku toho nebolo možné aplikovať ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Keďže žalovaná 1/ v predmetnom konkurze nemohla uplatniť zabezpečovacie právo v zmysle tohto ustanovenia, ktoré vo vzťahu k danému dlhu úpadcu neexistovalo, potom pri prekročení základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ani nemohlo dôjsť k zániku takéhoto zabezpečovacieho práva (záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam).

18. Dovolací súd konštatuje, že následkami neprihlásenia si zabezpečenej pohľadávky žalovanou 1/ v základnej prihlasovacej lehote v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu POPO SLOVAKIA, a.s. sa odvolací súd vôbec nezaoberal, hoci uvedené namietala žalobkyňa i v odvolaní a sám odvolací súd argumentáciu žalobkyne k tejto otázke zhrnul vo svojom rozsudku, a to v odseku 38 a 39 odôvodnenia (následne však už na ňu žiadnym spôsobom nereagoval). Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

19. Pretože odvolací súd v prejednávanej veci nezaujal k otázkam urobeným súčasťou odvolania žalovanej 1/ žiadne konkrétne stanovisko, vylučovalo to akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu konania pred odvolacím súdom tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f/ CSP a dovolanie musí byť z tohto dôvodu nielen prípustné, ale tiež dôvodné.

20. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takými odvolacími námietkami, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, resp. ak aj pre prípad ich naozajstnej nepodstatnosti chýba argumentácia spôsobilá presvedčiť, prečo je to tak, je totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

21. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015,2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017).

22. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).

23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.