6 Cdo 202/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne SLOVENSKÉ OBCHODNÉ ZDRUŽENIE a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 77, IČO: 35 715 774, proti žalovanej ECOPRESS a.s., so sídlom v Bratislave, Seberíniho č. 1,
IČO: 31 333 524, zastúpenej JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom so sídlom v Bratislave,
Prievozská č. 4/B, o zverejnenie tlačovej opravy a o peňažnú náhradu, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 93/2008, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2011 sp. zn. 3 Co 149/2011 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 3. decembra 2009
č. k. 19 C 93/2008-113 v spojení s opravným uznesením z 31. januára 2011 č. k.
19 C 93/2008-141, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť do 7 dní od právoplatnosti
rozsudku uverejniť v denníku „Hospodárske noviny“ opravu v znení špecifikovanom
vo výroku rozsudku, a ktorým jej bola uložená aj povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú
náhradu v sume 4 979,08 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť
zaplatiť jej v rovnakej lehote aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku
365,13 EUR a z trov právneho zastúpenia 865,97 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku
vo veci samej odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby
dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila vadou konania spočívajúcou v odňatí jej možnosti konať pred súdom.
K tejto vade malo dôjsť tým, že súdy sa nezaoberali jej tvrdením o tom, že jej nevznikla
povinnosť uverejniť opravu podľa tlačového zákona, nakoľko žiadosť o uverejnenie opravy
nemala predpísané náležitosti, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej námietkou o irelevancii
vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla žalobcu, že bolo porušené jej právo vyjadriť sa
ku všetkým dôkazom a zásada rovnosti účastníkov, a že odôvodnenie výšky priznanej
peňažnej náhrady bolo založené na nesprávnych úvahách.
Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania, na ktorú poukazovala žalobkyňa a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti konať
pred súdom.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolací súd v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a aj jeho právny
záver je zákonu zodpovedajúci. Tým sa prakticky stotožnil so závermi súdu prvého stupňa aj
v tej časti, v ktorej tento súd (vychádzajúc zo skutkových zistení, ktoré podľa ním
uskutočneného hodnotenia dôkazov vyplynuli z vykonaného dokazovania) výslovne
konštatoval, že žiadosť žalobkyne o tlačovú opravu mala všetky zákonom vyžadované
náležitosti. Dovolacia námietka žalovanej, že sa súdy nezaoberali jej tvrdením o tom, že jej
nevznikla povinnosť uverejniť tlačovú opravu, preto nebola dôvodná. Samotnou správnosťou
právneho záveru súdov v tejto otázke sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretože v súvislosti
so skúmaním prípustnosti dovolania z hľadiska existencie vád konania v zmysle § 237 O. s. p.
nemôže posudzovať správnosť právneho posúdenia veci súdmi v základnom konaní. Prípadne
nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá; dovolací súd
by sa ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
Dôvodná nebola ani dovolacia námietka, že odvolací súd sa nezaoberal tvrdením
žalovanej o irelevancii vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla žalobkyne. Pokiaľ totiž
odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny poukazujúc na správnosť
skutkových záveroch súdu prvého stupňa, znamená to, že sa stotožnil so skutkovými závermi
vyvodenými súdom prvého stupňa z hodnotenia tohto dôkazu v súvislosti aj s inými
vykonanými dôkazmi. Tým dal dostatočne najavo, že tvrdenie žalovanej o irelevancii
uvedeného dôkazu nepovažoval za opodstatnené.
Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 3.12.2009 je zrejmé, že
žalovaná prostredníctvom svojho kvalifikovaného právneho zástupcu mala možnosť
bezprostredne reagovať na listinné dôkazy (aj s prihliadnutím na ich povahu a obsah)
predložené na tomto pojednávaní žalobkyňou a teda vyjadriť sa k nim. Pokiaľ túto možnosť
nevyužila, resp. na situáciu reagovala tak, že žiadala, aby súd na tieto dôkazy neprihliadal
alebo aby pojednávanie odročil za účelom vyjadrenia sa k nim, nemožno postup súdu prvého
stupňa, ktorý pojednávanie neodročil, ale vo veci rozhodol, hodnotiť ako postup odnímajúci žalovanej možnosť konať pred súdom. Neodročenie pojednávania za účelom poskytnutia
dodatočného časového priestoru na vyjadrenie sa k predloženým listinným dôkazom totiž bez
ďalšieho nezakladá porušenie zásady kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania
a porušenie princípu rovnosti účastníkov tohto konania.
K odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom nedošlo ani tým, že podľa jej názoru
mali súdy založiť odôvodnenie výšky priznanej peňažnej náhrady na nesprávnych úvahách.
Ako už bolo uvedené vyššie, správnosťou úvah, t. j. právnych záverov súdov v základnom
konaní, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Prípadné
nesprávne právne posúdenie veci však samo o sebe nie je spôsobilé založiť prípustnosť
podaného dovolania. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudky oboch súdov vo vzájomnej
spojitosti (bez toho, aby dovolací súd mohol posudzovať ich vecnú správnosť) spĺňajú
požiadavky na riadne odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže nimi bola daná
odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového
a právneho posúdenia veci.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako
neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová