6 Cdo 202/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. A. S.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. B. P., PhD., advokátkou, so sídlom v B., proti odporkyni  

A. S., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. L., advokátkou, so sídlom v B., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej Okresným súdom Bratislava IV  

pod   sp. zn. 4 C 114/2005, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

z 9. marca 2010 sp. zn. 8 Co 387/2007, takto

r o z h o d o l :

  Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. marca 2010 sp. zn. 8 Co 387/2007  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. mája 2007 č.k. 4 C 114/2005-126

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania tak, že  

do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci v hodnote : nábytkovú stenu -

10 000,-- Sk, stolík - 2 000,-- Sk, počítačový stolík - 1 000,-- Sk, stoličky k PC - 3 000,-- Sk,

videorekordér - 3 500,-- Sk, posteľ - 2 500,-- Sk, skrinku so zásuvkami - 2 000,-- Sk,  

½ skriňovej zostavy - 3 000,-- Sk a nehnuteľnosť - byt č. 36 na 4 nadzemnom podlaží na ulici

M., nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo X., postavenom na parcele č. X.,

zapísanom na liste vlastníctva č. X., vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou

katastra pre hl. m. Slovenskej republiky, pracovisko Bratislava IV pre katastrálne územie D. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku vo výške X..

Odporkyni z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva

hnuteľné veci v hodnote : manželskú posteľ - 4 500,-- Sk, ½ skriňovej zostavy - 3 000,-- Sk,

práčku - 7 000,-- Sk a skrinku na topánky - 2 000,-- Sk. Navrhovateľovi uložil povinnosť

titulom finančného vyrovnania zaplatiť odporkyni 759 000,-- Sk do troch dní  

od právoplatnosti rozsudku. Mal preukázaným, že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom

29.6.2004 a k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov

dohodou nedošlo. Pri určení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal  

zo zhodných výpovedí účastníkov konania a rovnako aj pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov týkajúceho sa hnuteľných vecí a prikázania nehnuteľnosti - bytu

do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Dospel k záveru, že byt nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov účastníci počas manželstva. Predmetný byt bol čiastočne zaplatený

z finančných prostriedkov usporených navrhovateľom formou stavebného sporenia.  

Pri vyporiadaní zohľadnil investície navrhovateľa do spoločného majetku účastníkov konania

z jeho majetku vo výške 68 000,-- Sk. Nezohľadnil skutočnosti, že navrhovateľ nadobudol

ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou byt za 750 000,-- Sk, ktoré mu požičali jeho

rodičia, pretože tento byt a aj pôžička peňazí nesúvisia s majetkom nadobudnutým účastníkmi konania počas trvania manželstva. Pri stanovení výšky finančného vyrovnania podielov

účastníkov bral do úvahy všeobecnú hodnotu vyporiadavaného bytu určenú znaleckým

posudkom výškou 1 600 000,-- Sk, hodnotu hnuteľných vecí prikázaných do výlučného

vlastníctva navrhovateľa 27 000,-- Sk a odporkyne 16 500,-- Sk, a zohľadnil aj finančné

investície (prínos) navrhovateľa. O trovách konania vyslovil, že v zmysle § 150 O.s.p. žiadny

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti

preddavku na znalecké dokazovanie každému z účastníkom konania vo výške 1 594,75 Sk

a obom uložil poplatkovú povinnosť vo výške 3 % z hodnoty vyporiadavanej masy BSM  

(u navrhovateľa z 827 000,-- Sk a u odporkyne 816 500,-- Sk) podľa zákona č. 71/1992 Zb.

zaplatiť súdny poplatok na účet konajúceho súdu, navrhovateľovi 24 810,-- Sk a odporkyni

24 495,-- Sk, so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

  Krajský súd v Bratislave o odvolaní navrhovateľa rozhodol rozsudkom z 9. marca 2010

sp. zn. 8 Co 387/2007, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil

v časti finančného vyporiadania BSM tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

odporkyni 174,27 eur do troch dní a zmenil aj v súvisiacom výroku o poplatkovej povinnosti

tak, že obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok, navrhovateľovi vo výške 1 620,20 eur a odporkyni vo výške 21,66 eur a vo zvyšku

v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania vyslovil, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prevzal

skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ktoré však právne posúdil odlišne. Zhodne so súdom

prvého stupňa vyporiadal hnuteľné veci patriace do BSM a prikázal do výlučného vlastníctva

navrhovateľa aj sporný byt. Dospel však k záveru, že navrhovateľ vložením svojho členského

podielu v S. do spoločného majetku a finančných prostriedkov vo výške 33 580,-- Sk, ktoré

boli použité na kúpu predmetného bytu, sa výlučne zaslúžil o získanie sporného bytu. Bolo

preto v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka dôvodným použitie iných, než rovnakých

podielov pri vyporiadaní bývalých manželov na spoločnom majetku, resp. že z tejto

nehnuteľnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je navrhovateľ

povinný vyplatiť finančnú náhradu odporkyni. Vyslovil, že priznanie náhrady odporkyni za

predmetný byt by bolo v rozpore so zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s dobrými mravmi,

ktorý videl v tom, že odporkyňa sa o nadobudnutie sporného bytu žiadnym spôsobom

nepričinila. Finančné vyrovnanie podielov stanovil vychádzajúc zo skutočnosti, že vyporiadací podiel odporkyne je o 174,27 eur   (5 250,-- Sk) nižší, než rovný podiel hodnoty

hnuteľných vecí vo výške 21 750,-- Sk, keďže celková hodnota vyporiadaných hnuteľných

vecí je 43 500,-- Sk s tým, že navrhovateľ nadobudol do výlučného vlastníctva podiel v hodnote 27 000,-- Sk a odporkyňa 16 500,-- Sk. Zmenu výroku o poplatkovej povinnosti

odôvodnil zmenou základu súdneho poplatku (u navrhovateľa 3 % zo 1 627 000,-- Sk  

a u odporkyne 3 % z 21 750,-- Sk). Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil v zmysle

ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a čiastočným úspechom  

a neúspechom účastníkov v konaní.

  Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla zrušenie

tohto rozsudku a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila   ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p a uplatnila dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), t. j. nesprávne právne posúdenie veci. Podľa dovolateľky odvolací súd

nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. na danú vec, pretože pri stanovení nerovnosti

podielov na vyporiadanej nehnuteľnosti vychádzal zo záveru, že odporkyňa sa žiadnym

spôsobom nepričinila o nadobudnutie predmetného bytu, pričom neprihliadol na skutočnosti,

že počas manželstva s navrhovateľom riadne pracovala, okrem času kedy sa starala o ich

spoločnú maloletú dcéru. Poukázala aj na spoločné platenie poplatkov spojených s nájmom oboch bytov, v rámci ktorých bola aj splátka anuity. Spochybnila aj výšku navrhovateľom

vnesenej investície 700 000,-- Sk, keď podľa jej názoru z dohody o prevode členských práv

a povinností, na základe ktorej boli prevedené členské práva na navrhovateľa, vyplýva

hodnota členského podielu 20 505,-- Sk.

  Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporkyne navrhol dovolanie

zamietnuť. Uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny. Naopak súd prvého

stupňa ignoroval zákonnú zásadu vyporiadania BSM, že každý z manželov má právo  

na vrátenie toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.

  Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

  Vady podľa § 237 O.s.p. (spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v chýbajúcom návrhu na začatie

konania, hoci bol potrebný, v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom a v rozhodovaní

vylúčeným sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným), neboli odporkyňou namietané

a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Dovolací súd nezistil ani iné vady, ktoré by mali  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

  Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného odporkyňou (napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového

vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami odporkyňou nenamietanými.

  Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový

stav použil správnu právnu normu a či ju správne interpretoval.

  Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že v zmysle § 150 Občianskeho

zákonníka finančný prínos navrhovateľa na zabezpečenie spoločnej veci je jeho zásluhou  

na nadobudnutí spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

odôvodňujúcou stanovenie nerovnakých podielov vyporiadania (disparity).

  V dovolacom konaní sporným teda je, či prínos navrhovateľa do spoločného majetku,

spočívajúci v hodnote jeho výlučného členského podielu použitého na zabezpečenie nájmu

bytu, ktorý bol v momente zániku bezpodielového spoluvlastníctva predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, založil disparitu podielov účastníkov  

pri vyporiadaní ich spoločného majetku.

  Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,

čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby

maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

  Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo  

ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady

však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku

podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim

schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol)

o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo

zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho

výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto

vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov

vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh

manžela oprávneného požadovať toto vrátenie.

  Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať,

aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými

prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá

bola použitá k rovnakému účelu. Výlučný členský podiel niektorého z manželov, ktorý použil

na získanie iného družstevného bytu pre oboch manželov, predstavuje tiež majetok, ktorý bol

vložený z oddeleného majetku manžela na spoločný majetok manželov - na ich spoločný

členský podiel v stavebnom bytovom družstve, v prípade ak by patril do ich bezpodielového

spoluvlastníctva k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci

však predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nie je spoločný členský podiel v bytovom družstve, ale spoločná nehnuteľnosť - byt.

  Odvolací súd sa nesprávne postavil k riešeniu otázky tzv. prínosu navrhovateľa  

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v spojení s otázkou nerovných podielov  

pri ich vyporiadaní. Podľa názoru dovolacieho súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov

významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú

domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie

spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné, čím a v akej výške

každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného

majetku, bez ohľadu na to, či ho mal manžel v dobe pred vznikom bezpodielového

spoluvlastníctva alebo ho získal napr. dedením alebo darovaním za trvania manželstva.

Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka takú situáciu totiž rieši stanovením práva manžela

požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Stanovenie

nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového

spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou) dôležitým pre vyporiadanie spoločného

majetku než je stanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, t. j. stanovenie čiastky, ktorá by mu mala byť nahradená  

zo spoločného majetku manželov a ktorej výška sa potom premietne v čiastke stanovenej   na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno

zamieňať ani zmiešavať.

  Ak odvolací súd medzi týmito rozdielnymi inštitútmi nerozlišoval a nesprávne ich

zmiešal, pochybil v právnom posúdení veci.

  Rozhodnutiu odvolacieho súdu nerešpektujúcemu ustanovenie § 150 Občianskeho

zákonníka, odporkyňa opodstatnene vytkla, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci  

(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

  Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov podľa § 243b ods. 1 a 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania  

(§ 243d ods. 1 tretia veta O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová