Najvyšší súd
6 Cdo 198/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. O. F., bývajúceho v B., proti odporcovi Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska - British Embassy Bratislava, so sídlom v Bratislave, Panská 16, o ochranu osobnosti a náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.
52 C 39/2011, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.
júna 2011 sp.zn. 5 Co 256/2011 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 20. apríla 2011 č.k. 52 C 39/2011-13 zastavil
konanie a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 47 ods. 1 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoci
slovenským súdom nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných
zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných slovenských právnych
predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu. Keďže návrh navrhovateľa o ochranu
osobnosti a o náhradu škody (škoda mala byť navrhovateľovi spôsobená rozhodovacou
činnosťou súdu Veľkej Británie), smeruje proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie
a Severného Írska zastúpenému British Embassy Bratislava, ide o návrh proti cudziemu štátu,
ktorý je vyňatý z právomoci slovenských súdov. Nedostatok právomoci súdu je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, preto konanie o ochranu osobnosti
a náhradu škody zastavil. K možnosti uplatnenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach uviedol, že toto nie je aplikovateľné, lebo ho nemožno uplatniť na spory, ktoré sa týkajú výkonu
právomocí (právomocí štátu ako suveréna), do ktorej kategórie spadá aj zodpovednosť štátu
za činnosť jeho orgánov.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2011 sp.zn.
5 Co 256/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa, že vzhľadom na označenie odporcu, ktorým je cudzí štát a na predmet sporu,
nemá náš súd právomoc vo veci konať. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď
uznesením konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie a žiadal, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Namietal, že súdy oboch nižších stupňov pochybili, keď konali voči pôvodnému odporcovi
Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska - British Embassy Bratislava – teda
voči štátu. Správne mali konať s novým odporcom, ktorého označil v odvolaní, a to štátnemu
orgánu „ Ministry of Justice, 102 Petty France, London, SW1H9AJ“, ktorý zodpovedá za
porušenie jeho práv spôsobené súdom v Coventry. Ak krajský súd pokračoval v konaní
naďalej proti štátu a o jeho procesnom návrhu nerozhodol, postupoval nesprávne. V opačnom
prípade, t.j. ak by konal s novým odporcom, pre zastavenie konania z dôvodu nedostatku
právomoci by splnené podmienky neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, keďže dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p.
Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.) na zaujatie stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie navrhovateľa nesmeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
a nejde ani o potvrdzujúce uznesenie uvedené v ustanovení § 239 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom
na to jeho dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom
vymenovaných procesných vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z vyššie
vymenovaných vád. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z týchto zákonných
ustanovení.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy nižších stupňov pochybili, keď za odporcu
považovali pôvodne označené Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - British
Embassy Bratislava a nie ním novo označeného odporcu Ministry of Justice, 102 Petty
France, London, SW1H9AJ, treba uviesť, že navrhovateľ sa zmeny v označení na žalovanej
strane domáhal až v odvolaní, t.j. po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Okresnému súdu preto
nemožno vyčítať, že konal s pôvodným odporcom, ktorého navrhovateľ uviedol v návrhu
na začatie konania. Rovnako aj odvolací súd postupoval správne, ak naďalej konal s pôvodne
označeným odporcom. Podľa § 216 ods. 1 O.s.p. totiž ustanovenie § 92 ods. 4, v ktorom je
upravená zámena účastníkov, pre odvolacie konanie neplatí a nešlo ani o prípad odstránenia
vady spočívajúcej v neúplnom označení inak nepochybného účastníka.
Treba dodať, že navrhovateľovi nič nebráni, aby v budúcnosti podal nový návrh
na začatie konania s označením odporcu tak, ako sa toho domáhal v odvolaní.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu v dovolacom konaní žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová