6Cdo/197/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého G. B. X., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov - matky: V. H., nar. X. X. XXXX., bývajúcej v A., R. a otca: Q. R. X., Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.., XXXXX F., C., L., právne zast. JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika č. 36, pracovisko Konventná 9, Bratislava, o návrhu otca na vylúčenie sudkyne Okresného súdu Bratislava III JUDr. Zuzany Lohnertovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/355/2016, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10NcC/13/2017 z 27. apríla 2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súd nadriadený podľa ust. § 54 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) uznesením č. k. 10NcC/13/2017-53 z 27. apríla 2017 rozhodol o námietke zaujatosti uplatnenej otcom proti sudkyni Okresného súdu Bratislava III JUDr. Zuzane Lohnertovej tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Zuzana Lohnertová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 37P/355/2016.

2. Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu podal otec (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ust. § 420 písm. e) a písm. f) C. s. p. Uviedol, že krajský súd sa stotožnil s vyjadrením zákonnej sudkyne, že sa necíti byť zaujatá, keďže účastníkov konania nepozná a stretáva ich len pri plnení pracovných povinností, v dôsledku čoho považoval vznesenú námietku zaujatosti za tendenčnú a účelovú. V dovolaní ďalej zdôraznil, že krajský súd v dovolaním napadnutom uznesení dostatočne nevysvetlil z akých dôkazov pri svojich záveroch vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a tiež ako vec právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) pozistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle ust. § 429 ods. 1 C. s. p., dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

4. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Keďže dovolaním napadnuté uznesenie je uznesenie, ktorým krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti, jedná sa o rozhodnutie krajského súdu ako súdu nadriadeného (§ 54 ods. 2 C. s. p.) a nie ako súdu odvolacieho, preto je dovolanie proti predmetnému uzneseniu vylúčené (§ 419 C. s. p. a contrario).

5. Na základe uvedeného dovolací súd podľa ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol dovolanie otca maloletého G. B. X. ako dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

6. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol, pretože predmet dovolacieho konania sa týkal vznesenej námietky zaujatosti. V tej časti konania, ktorá sa týka len jedného účastníka konania (strany sporu v prípade sporového konania) ako je napr. riešenie poplatkovej povinnosti alebo uplatnenej námietky zaujatosti vystupuje totiž len ten účastník konania, ktorého sa táto časť konania týka, preto je rozhodovanie o náhrade trov konania z povahy veci vylúčené; okrem toho konanie vo veci nie je ani skončené.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.