6 Cdo 197/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému P. H., bývajúcemu v B., o vymoženie 48,03 EUR s prísl., vedenej na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 Er 678/2002, o dovolaní súdneho exekútora JUDr.

Petra Hodermarského, so sídlom Exekútorského úradu   v Rožňave, Akademika Hronca č. 3,

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2012 sp. zn. 5 CoE 154/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací označeným uznesením potvrdil uznesenie

Okresného súdu Rožňava ako exekučného súdu z 30. septembra 2010 č. k. 9 Er 678/2002-15

v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bola oprávnenej uložená povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému náhradu trov exekúcie 60,04 EUR  

do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Potvrdenie uznesenia exekučného súdu odôvodnil

jeho vecnou správnosťou.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s uznesením exekučného súdu zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil vadami konania vyplývajúcimi

z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., t.j. odňatím možnosti konať pred súdom. Za vady konania označil to, že konajúce súdy nesprávne rozhodli, keď mu v rámci náhrady trov

exekúcie nepriznali daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v požadovanom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.  

V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie  

o trovách konania, teda i exekučného konania, resp. exekúcie.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vady konania vyplývajúce  

z § 237 písm. f/ O. s. p., na ktoré poukazoval dovolateľ. V zmysle tohto ustanovenia je totiž

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

pritom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať

v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).

V predmetnej veci dovolateľ nespochybnil procesný postup odvolacieho súdu, ktorým

by mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, ale namietal nesprávne právne

posúdenie veci – otázku výšky priznania DPH v rámci priznanej náhrady   trov exekúcie.

Touto otázkou by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

O taký prípad však nešlo, keďže odňatie procesných práv dovolateľovi zo spisu nevyplýva  

a prípadné nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.   So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie súdneho exekútora podľa § 218  

ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím

analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2

tohto ustanovenia, pretože oprávnenej ani povinnému v súvislosti s dovolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2012  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová