UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne M. P., narodenej XX. Y. XXXX, bývajúcej v K., A., zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, proti žalovanému O. P., narodenému XX. Y. XXXX, bývajúcemu v C., A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Pc/18/2016, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2017 sp. zn. 3CoP/13/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 6. marca 2017 č. k. 11Pc/18/2016-33, ktorým okresný súd zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila v súdom určenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania, súdny poplatok za konanie. Zaplatenie súdneho poplatku v tejto lehote by malo za následok, že súd prvej inštancie by zrušil uznesenie o zastavení konania. Na zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí lehoty na podanie odvolania neprihliadol, keďže súd prvej inštancie už nemá zákonnú možnosť svoje rozhodnutie o zastavení konania sám zrušiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto ako vecne správne potvrdil.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 432 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.]. Odvolaciemu súdu vyčítala, že vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že súdny poplatok za konanie možno zaplatiť najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Tento právny záver je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/742/2015), ktorá za dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania akceptuje zaplatenie súdneho poplatku až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.), stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpenou advokátom v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., sa zaoberal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
5. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
6. Podľa § 421 ods. 2 C. s. p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
7. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
8. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Z citovaného ustanovenia § 440 C. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodom, pre ktorý sa rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nesprávne. Pokiaľ je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p., dovolací súd na rozdiel od úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku neskúma z úradnej povinnosti, či predchádzajúce konanie trpí vadou zmätočnosti.
10. V preskúmavanej veci žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p., t. j. že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd bol preto uplatneným dovolacím dôvodom viazaný a existenciu prípadných vád zmätočnosti podľa § 420 C. s. p. neposudzoval. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. je síce dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto prípade prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p.
11. V danej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, čo je prípad uvedený v § 357 písm. a) C. s. p., kedy je v zmysle § 421 ods. 2 C. s. p. vylúčená prípustnosť dovolania. Na tom nič nemení skutočnosť, že predmetom odvolania bolo uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, lebo aj takéto uznesenie má za následok skončenie konania bez meritórneho rozhodnutia.
12. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.
13. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
14. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.