6 Cdo 19/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej I., v.o.s., so sídlom v P., proti povinnému Ing. M. M., bývajúcemu v B., o vymoženie 1 006,84 Eur (30 332,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. Er 2207/99, o dovolaní pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2002 sp. zn. 4 Co 116/02 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným uznesením odmietol odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 9. januára 2002 č. k.   Er 2207/99-8. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Keďže osobitný zákon (§ 203 Exekučného poriadku) „neustanovuje inak“, odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie pôvodný súdny exekútor JUDr. Ladislav Bezaniuk. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súdy nesprávne posúdili jeho právne postavenie, keď ho podľa jeho názoru vylúčili ako účastníka pre určitý úsek konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania poľa § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, by mohla byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho neprípustnosťou. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu   z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (§ 202 ods. 2 O.s.p. v znení platnom   v čase rozhodovania súdu prvého stupňa).

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu   o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku.   Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím   v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani   v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné. Právny záver odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania bol preto správny (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 160/2004, 2 Cdo 122/2004,   3 Cdo 159/2004, 4 Cdo 81/2003 a 5 Cdo 161/2004). Rozhodnutím o odmietnutí odvolania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky, nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať   pred súdom.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie pôvodného súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2012  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová