6Cdo/189/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ U. F., bývajúcej v L. L. XXX, 2/ E. F., bývajúceho v L. L. XXX a 3/ SEKTOR, s. r. o., so sídlom v Banskej Belej 69, IČO: 36 033 251, zastúpených Mgr. Petrom Mačajom, advokátom so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 7, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/105/2012, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. novembra 2014 sp. zn. 5Co/277/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Žalobcovia sa žalobou podanou 20. októbra 2010 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 51153 - 46047 uzavretej so žalovanou v októbri 2005.

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z 25. januára 2013 č. k. 58C/105/2012-108 konanie zastavil a rozhodol aj o trovách konania a o vrátení časti súdneho poplatku žalobkyni 3/. Zastavanie konania odôvodnil neodstrániteľnou prekážkou konania, a to prekážkou právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicata), založenou rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Gustávom Retom 20. októbra 2006 sp. zn. RK-219/06/GR, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2006 a ktorým bol žalovanej priznaný voči žalobcom nárok na peňažné plnenie vyplývajúci z označenej zmluvy o revolvingovej pôžičke. V odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok o žalobe na plnenie predstavuje v zmysle konštantnej súdnej praxe prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu na určenie, a to z dôvodu, že tým bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované o plnenie (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 2/93).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov uznesením z

12. novembra 2014 sp. zn. 5Co/277/2013 uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil a rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Na doplnenie uviedol, že na základe rozhodcovského rozsudku je proti žalobcom vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom exekučné konanie pod sp. zn. 5Er/820/2009, pričom exekučný súd nezistil, že by právomoc rozhodcu bola založená neplatnou rozhodcovskou doložkou (námietky žalobcov 1/ a 2/ ako povinných 2/ a 3/ proti exekúcii, ako aj ich opakované žiadosti o zastavenie exekúcie boli zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci, keď podľa ich názoru konaniu nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, v ktorom by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, resp. ktorým by potvrdil uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, ktorá by mohla byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o zastavení konania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

V preskúmavanej veci súdy v základnom konaní správne zastavili konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keď správne vychádzali z toho, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnané účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a že zakladá, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o plnení z právneho vzťahu založeného zmluvou uzavretou medzi účastníkmi, prekážku rei iudicata pre určovaciu žalobu o neplatnosť tejto zmluvy. V súvislosti s tým správne poukazovali na to, že žalobcovia nepodali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a že neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by umožňovali považovať rozhodcovský rozsudok za pakt, a teda za rozhodnutie bez akýchkoľvek účinkov. Dovolací súd sa s odôvodnením rozhodnutí oboch súdov v základnom konaní stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Správnym rozhodnutím o zastavení konania preto nebolo konanie postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie)v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.