6 Cdo 186/2012

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. J., bývajúceho v K., proti žalovanému Ing. R. Ž., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému spoločnosťou

mzlegal s.r.o., so sídlom v Malackách, Bernolákova 2425/2, za ktorú koná   JUDr. Miroslav

Zobok,   advokát, o zaplatenie 699,42 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 21 C 122/2008, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 28. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. októbra 2011 č.k. 21 C 122/08-94 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 645,70 Eur s 8,5% úrokom

z omeškania od 25. apríla 2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 434,70 Eur, všetko

v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca preukázal všetky predpoklady pre priznanie

jeho nároku na náhradu škody, včítane, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti

s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobe v časti istiny preto v celom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až  

25. apríla 2008. V tejto časti preto žalobu, ktorou žalobca žiadal priznať úrok z omeškania  

od 31. decembra 2007 ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2012 sp. zn. 5 Co 42/2012

odvolanie žalovaného odmietol a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala spoločnosť mzlegal,

s.r.o., so sídlom v Malackách, ktorá v čase podania odvolania nebola splnomocnená

žalovaným k zastupovaniu v tomto konaní (žalovaného zastupoval v konaní advokát  

JUDr. Miroslav Zobok). Žalovaný na základe výzvy prvostupňového súdu síce doručil

plnomocenstvo, ktoré udelil spoločnosti mzlegal s.r.o., avšak nevypovedal plnomocenstvo

pôvodnému zástupcovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi, z čoho vyvodil, že žalovaný má  

v konaní ustanovených dvoch zástupcov. Udelením plnomocenstva ďalšiemu zástupcovi

a súčasne nevypovedaním plnomocenstva pôvodnému zástupcovi advokátovi  

JUDr. Miroslavovi Zobokovi, bolo zjavne tomuto advokátovi obmedzené plnomocenstvo  

na podanie odvolania. Keďže v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. plnomocenstvo udelené

advokátovi nemožno obmedziť dospel k záveru, že plnomocenstvo udelené spoločnosti

mzlegal s.r.o. je neplatné a teda, že odvolanie podané touto spoločnosťou je podané niekým,

kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Rozhodnutie o náhrade trov

odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Žiadal

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Považoval

rozhodnutie krajského súdu za nesprávne, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že ustanovenie § 24 O.s.p. umožňuje

účastníkovi zvoliť si v tej istej veci viacerých advokátov, pričom Občiansky súdny poriadok

v žiadnom ustanovení neupravuje, že ak odvolanie podá jeden zo splnomocnených právnych

zástupcov (advokátov), je tým obmedzené plnomocenstvo druhého advokáta. Zdôraznil, že

v tomto prípade žalovaného zastupuje ten istý advokát, ktorý v priebehu konania zmenil len

právnu formu poskytovania právnych služieb. V prípade takejto zmeny priamo z ustanovenia

§ 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii vyplýva, že advokát nemôže súčasne

vykonávať advokáciu samostatne. Nebolo preto potrebné odvolanie plnomocenstva

advokátovi, ani vypovedanie pôvodne udelenej plnej moci. Napokon, poukázal na skutočnosť,

že súd prvého stupňa bol s touto zmenou oboznámený. Odvolanie preto v zákonom

stanovenej lehote podala oprávnená osoba, žalovaným riadne splonomocnený zástupca a to

spoločnosť mzlegal s.r.o. Odvolací súd dospel teda k zjavne nesprávnemu záveru, že

odvolanie podala neoprávnená osoba a nesprávne odvolanie žalovaného odmietol.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol uznesenie krajského súdu „v celom rozsahu

potvrdiť“. Uviedol, že zo strany žalovaného nebola splnená zákonná podmienka na podanie

dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a zároveň tiež dôvodné pre vadu uvedenú  

v § 237 písm. f/ O.s.p.

Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj

jeho dôvodnosť zakladá tiež procesná vada uvedená v § 237 O.s.p.; dovolací súd je v zmysle

§ 242 ods. 1 O.s.p. povinný vždy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania. Keďže

dovolateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd

kládol dôraz na skúmanie tejto žalovaným priamo namietanej vady.

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd

nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O takýto prípad ide aj

vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, že bolo podané niekým, kto  

na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver nie sú

splnené zákonné podmienky.

Podľa dovolacieho súdu v preskúmavanej veci o takýto prípad ide.

Kto je oprávnený na odvolanie upravuje ustanovenie § 201 O.s.p., podľa ktorého

účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že oprávnenou osobou na odvolanie je

predovšetkým účastník, pričom účastníkom konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca

(žalovaný) (§ 90 O.s.p.). Ak sa účastník dá v konaní zastupovať zástupcom a za zástupcu si

zvolí advokáta, môže tento procesný úkon v mene účastníka urobiť aj ním zvolený zástupca

(advokát). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach skonštatoval, že ak

odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby doložil

plnomocenstvo, prípadne bez toho, aby síce bolo doložené, ale s takými nedostatkami,  

pre ktoré ho nemožno považovať za plnú moc, nejde o odvolanie podané neoprávnenou

osobou. V takomto prípade totiž osoba, v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka,

neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za

zastúpeného (porovnaj uznesenie NS SR z 30. júla 2004 sp. zn. 2 Cdo 31/2004, uznesenie   NS SR z 20. januára 2010 sp. zn. 4 Cdo 16/2009). O odvolanie podané neoprávnenou osobou

nejde ani vtedy, ak odvolanie podá v mene účastníka konania ako jeho zástupca advokát,

vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným na základe

plnomocenstva, ktoré odvolací súd mylne považuje za „neplatné“.

V posudzovanej veci odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala spoločnosť

mzlegal s.r.o., za ktorú koná advokát JUDr. Miroslav Zobok, ktorý na výzvu súdu prvého

stupňa doložil plnomocenstvo z 15. februára 2011. Z obsahu tohto plnomocenstva

nepochybne vyplýva, že žalovaný si zvolil za svojho zástupcu právnickú osobu založenú

podľa zákona o advokácii, prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu advokát  

JUDr. Miroslav Zobok, ako jediný konateľ spoločnosti mzlegal s.r.o. a že ju splnomocnil, aby

ho zastupovala v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 122/2008.

Plnomocenstvo je datované a je podpísané zastúpeným. Treba zdôrazniť, že Zákon

o advokácii v ustanovení § 12 ods. 1 písm. e/ umožňuje advokátovi vykonávať advokáciu aj

formou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie

právnych služieb, pričom ustanovenie § 26 ods. 4 O.s.p. pripúšťa možnosť, aby účastníka v konaní zastupovala právnická osoba založená podľa zákona o advokácii na účel výkonu

advokácie. Ide teda o plnomocenstvo obsahujúce všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon  

pre tento úkon vyžaduje. Nesprávny je preto názor odvolacieho súdu, ktorý považoval toto

plnomocenstvo za „neplatné“. Zástupca bol na jeho základe oprávnený na všetky procesné

úkony, ktoré mohol v konaní urobiť žalovaný, teda aj na odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa (§ 28 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu odvolania, okrem iného vyplýva, že

splnomocniteľ urobil tento procesný úkon v mene žalovaného ako jeho zástupca (nie  

vo vlastnom mene). Odvolanie bolo teda podané účastníkom konania (žalovaným), ktorý je

v zmysle § 201 veta prvá O.s.p. osobou oprávnenou napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním. Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako podané

niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), ide o rozhodnutie

nesprávne, ktorým žalovanému bola odňatá   možnosť konať pred súdom v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p. Uvedená vada zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom,  

pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre úplnosť treba dodať, že v danej veci žalovaným splnomocnený advokát   JUDr. Miroslav Zobok v priebehu konania zmenil len právnu formu výkonu advokácie. Počas

celého konania žalovaného teda zastupoval jeden a ten istý advokát vykonávajúci pôvodne

advokáciu samostatne a neskôr v priebehu konania ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným. V takomto prípade platí, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ

spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15

ods. 6 zákona o advokácii). Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami,

ako to nesprávne ustálil odvolací súd a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného

plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. V tejto súvislosti dovolací súd

poznamenáva, že za prejav odvolania plnomocenstva treba v zásade považovať aj udelenie

plnej moci novému zástupcovi pre celé konanie, a to aj vtedy, ak nová plná moc neobsahuje

výslovný prejav zastúpeného, že odvoláva plnú moc pôvodnému zástupcovi. V danej veci

neprichádzal preto do úvahy ani záver odvolacieho súdu o obmedzení pôvodného

plnomocenstva udeleného žalovaným advokátovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi (napokon

JUDr. Miroslav Zobok ako konateľ spoločnosti mzlegal s.r.o. odvolanie v mene žalovaného

proti rozsudku súdu prvého stupňa podal) a ani záver, že plnomocenstvo udelené spoločnosti

mzlegal s.r.o. je „neplatné“ a že odvolanie podané touto spoločnosťou je podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Dovolací súd považuje tieto závery odvolacieho súdu za

nelogické, ničím nepodložené, rozporuplné až zmätočné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2012  

  JUDr. Daniela   Š v e c o v á, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová