UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ E.. Š. C., narodený X. F. XXXX, F.Á. M. X, Q. a 2/ U. C., narodená XX. J. XXXX, Q. XXA, Z.L., obaja zastúpení: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovaným: 1/ JUDr. Štefan Dedák, Suché mýto 1, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ALLFINE s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 45 401 136, zastúpený: DEDÁK & Partners s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 50 735 764, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, 3/ MONET 1840, s. r. o., Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 50 535 463, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/30/2019, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/152/2022 z 25. mája 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/152/2022 z 25. mája 2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 17C/30/2019-744 zo 7. marca 2022 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok okresného súdu“) prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal žalovaným 1/ a 3/ proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a tretím výrokom nepriznal žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 137, § 109 ods. 1 písm. a), § 111 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 písm. a), § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, § 12 ods. 5, § 17 ods. 2 a ods. 5 písm. c), f) a i), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch, s účinnosťou ku dňu konania dražby 28. augusta 2018 (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 92 ods. 1 písm. b) a d), § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplneníniektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).
3. V danej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 28. augusta 2018 a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1012/2018, Nz 27984/2018, NCRIs 28581/2018 spísanou o vykonaní dražby so súpisom na majetok tretích osôb vo vedenom konkurznom konaní na majetok úpadcu ALLFINE s.r.o. Nehnuteľnosti tvoriace predmet zálohu boli vydražené v sume 495 000 eur, pričom všeobecná cena odhadu bola v sume 424 000 eur a najnižšie podanie bolo 589 000 eur a vydražiteľom sa stala žalovaná 3/.
4. Okresný súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov o neplatnosť dražby z dôvodu, že cena nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 164/2018 bola podhodnotená, keď znalec určil hodnotu nehnuteľností vo výške 424 000 eur a porovnaním so znaleckým posudkom č. 181/2017 išlo o účelové zníženie hodnoty nehnuteľností znalcom bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Okresný súd poukázal na konanie žalovanej 2/, ktorá si splnila zákonnú povinnosť zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný k termínu dražby. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom skúmania v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemohlo byť skúmanie vecnej správnosti znaleckého posudku. Prípadné porušenie povinnosti znalca pri určení ceny draženej nehnuteľnosti nemalo za následok neplatnosť dražby, ale iba prípadný vznik zodpovednosti znalca za škodu spôsobenú nesprávnym určením (podhodnotením) ceny draženej nehnuteľnosti. Preto sa okresný súd nestotožnil s touto námietkou a dospel k záveru, že nebol porušený § 12 zákona o dobrovoľných dražbách.
5. Okresný súd nevzhliadol porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani v prípade podaných námietok proti znaleckému posudku, ktoré žalobca 1/ doručil žalovanému 3. júla 2018, po stanovenej lehote. Žalobca 1/ listom z 2. júla 2018 doručený žalovanej 2/ 3. júla 2018 ako dražobníkovi podal námietky voči znaleckému posudku č. 164/2018, na ktoré žalovaná 2/ podala vyjadrenie listom zo 16. augusta 2018 a oznámila, že lehota na vznesenie námietok podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách uplynula 25. júna 2018, a preto nebolo možné na námietky prihliadať.
6. Súd prvej inštancie na záver uzavrel, že nie každé porušenie zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby, ale len také, pri ktorom sa preukáže, že žalobca bol dotknutý na svojich právach. Žalobcovia si túto povinnosť v konaní nesplnili, keď len poukázali na možné porušenie zákonných ustanovení, avšak bez ďalšieho tvrdenia, respektíve súvisu s porušením ich práv.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
7. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 9Co/152/2022 z 25. mája 2023 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, druhým výrokom žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ a tretím výrokom žalovanej 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
9. Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a k vytýkaným námietkam žalobcami uviedol, že navrhovateľom dražby, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhali, bol žalovaný 1/ ako správca majetku úpadcu ALLFINE s.r.o., ktorý uzavrel zmluvu o vykonaní dražby s dražobníkom - žalovanou 2/, t. j. dražobníkom nebola žalobcami uvedená spoločnosť WEMOVE INVESTMENT a.s., ku ktorej žalobcovia vzniesli námietky proti znaleckému posudku č. 181/2017 z 15. júna 2017 z dôvodu, že všeobecná cena nezodpovedala reálnej hodnote nehnuteľností v danej oblasti a podhodnotenia nehnuteľností oproti predchádzajúcemu posudku a žiadali o vyhotovenie nového u iného znalca.Žalovaný 1/ konal na základe záväzného pokynu príslušného orgánu v konkurze úpadcu, a to zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty v prvom poradí Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., na speňaženie majetku tretích osôb (pokyn z 2. februára 2018 v znení zmeny z 18. júna 2018) a súčasne zaviazala žalovaného 1/ poveriť vykonaním dražby žalovanú 2/. Žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty výzvami z 19. októbra 2017 vyzýval tretie osoby, a to žalobcov na vyplatenie pohľadávky záložného veriteľa, na ktorú výzvu však nereagovali. Preto správca zapísal majetok týchto tretích osôb do súpisu a mohol ho speňažiť, čo aj učinil uzavretím zmluvy o vykonaní dražby so žalovanou 2/, ktorá v rámci plnenia si svojich povinností dala predmetné nehnuteľnosti ohodnotiť, výsledkom čoho bol znalecký posudok č. 164/2018 z 10. mája 2018. Žalobca 1/ námietky proti znaleckému posudku žalovanej 2/ doručil 3. júla 2018, teda po stanovenej desaťdňovej zákonnej lehote podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, a preto na ne nebolo možné prihliadať, čo bolo žalobcovi 1/ následne oznámené.
Dovolanie
10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“ alebo „dovolateľ 1/“ a „dovolateľka 2/“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzujú z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP navrhujúc zrušiť rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP položili otázku, ktorá podľa ich názoru nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, a to, či obídenie zákona zo strany navrhovateľa dražby (žalovaného 1/) vyporiadať sa s námietkami voči znaleckému posudku č. 181/2017 a zabezpečiť znalecký posudok spôsobom, že ukončil dražobné konanie s pôvodným dražobníkom a poveril nového dražobníka (žalovaného 2/), ktorý zaistil ohodnotenie nehnuteľností od toho istého znalca požíva právnu ochranu.
12. K tejto právnej otázke ďalej uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení zaistenia ohodnotenia nehnuteľností a vyhotovenia znaleckého posudku od iného znalca v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd vyhodnotil obchádzanie zákona zo strany žalovaného 1/ ako zákonné z dôvodu, že žalovaný 1/ konal na základe záväzného pokynu príslušného orgánu úpadcu na speňaženie majetku tretích osôb, a to napriek tomu, že žalovaný 1/ (ako správca úpadcu) mohol podľa § 92 zákona o konkurze a reštrukturalizácii realizovať predaj majetku viacerými spôsobmi. Podľa § 92 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, platného a účinného v čase konania dražby, bolo možné speňažiť nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu len dražbou, avšak s povinnosťou zverejniť oznámenia súvisiace s dražbou v Obchodnom vestníku, čo žalovaný 1/ nikdy nespravil. Odvolací súd odôvodnil zákonnosť zvoleného postupu žalovaného 1/ záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa z 2. februára 2018, v znení zmeny z 18. júna 2018, a to napriek tomu, že samotné vydanie tohto pokynu nastalo až po námietkach žalobcov 1/ a 2/ proti znaleckému posudku č. 181/2017 a bez naplnenia základných zákonných povinností správcu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čo považujú dovolatelia za nesprávne.
13. V dovolaní žalobcovia v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP poukázali na povrchné a nesprávne vyporiadanie sa s problematikou vyššie položenej právnej otázky, keďže v rozsudku krajského súdu na uvedenú otázku nedostali žiadnu relevantnú odpoveď.
14. Dovolatelia poukázali na nezrozumiteľnosť rozsudku odvolacieho súdu k dôvodom, pre ktoré mal žalovaný 1/ právo obísť zákon a namiesto postupu podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách bol oprávnený poveriť nového dražobníka (žalovanú 2/) vykonaním dražby, a to bez toho, aby vôbec zverejnil oznámenie súvisiace s dražbou v obchodnom vestníku. Podľa dovolateľov odvolací súd založil tieto tvrdenia ako novo zaujatý právny názor bez toho, aby dal žalobcom 1/ a 2/ k tomu názoru možnosť vyjadriť sa. Zároveň vyššie uvedené tvrdenia (že žalovaný 1/ tak konať mohol, nakoľko konal na základe záväzného pokynu príslušného orgánu v konkurze úpadcu, avšak nikdy nezverejnil oznámenie o konaní dražby v obchodnom vestníku, ktorá skutočnosť bola súdu známa) považovali dovolatelia za vnútornenelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti.
15. Už len samotné opomenutie absencie odôvodnenia v rozsudku súdu prvej inštancie, jeho dodatočné „odôvodnenie“ odvolacím súdom bez elementárnej logiky a nesprávne posúdenie výkonu povinností zo strany žalovaného 1/ pri speňažovaní majetku podľa zákona o dobrovoľnej dražbe, robia podľa názoru dovolateľov napádaný rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý mu predchádzal, nepreskúmateľnými, a teda nezákonnými.
16. K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania a uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za vecne správny a položená právna otázka nemá akýkoľvek význam pre konanie a odpoveď na ňu nemôže priniesť zmenu vo výslednom spore. K dovolaniu sa vyjadrila aj žalovaná 2/, ktorá považovala dovolanie žalobcov za neprípustné a dovolanie navrhla odmietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná 3/, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s posúdením sporu krajským súdom, vydraženú nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere, pričom sumu dosiahnutú vydražením riadne a včas zaplatila.
Posúdenie veci dovolacím súdom
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je dôvodné.
18. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
19. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR.
20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).
21. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421CSP.
22. V danom prípade z dovolania žalobcov vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
23. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.
24. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi Najvyššieho súdu SR, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
25. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka c/ právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd otázku ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.
26. Pre všetky procesné prípady, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam ako dovolateľ otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (v žiadnom prípade nie skutková otázka). Posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o niektorý z prípadov v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Argumentácia, ktorou dovolateľ vymedzuje, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, musí korešpondovať s dovolateľom nastolenou právnou otázkou. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť musí byť rozhodujúca (podstatná) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, ani akademické otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o dovolaní (sp. zn. 7Cdo/134/2018 a 4Obdo/30/2018).
27. V súvislosti s dovolaním podľa tohto bodu dovolatelia položili dovolaciemu súdu otázku, ktorá podľa ich názoru nebola ešte riešená v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR: Či obídenie zákona zo strany navrhovateľa dražby (žalovaného 1/) vyporiadať sa s námietkami voči znaleckému posudku č. 181/2017 a zabezpečiť znalecký posudok spôsobom, že ukončil dražobné konanie s pôvodným dražobníkom a poveril nového dražobníka (žalovaného 2/), ktorý zaistil ohodnotenie nehnuteľností od toho istého znalca, požíva právnu ochranu.
28. Odvolací súd k uvedenej otázke uviedol, že ak žalovaný 1/ poveril vykonaním dražby žalovanú 2/, konal tak na základe záväzného pokynu zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty v prvom poradí Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. ako orgánu príslušného v konkurznom konaní.
29. Pokiaľ právna otázka mala smerovať na preskúmanie pochybenia navrhovateľa dražby vyporiadať sas námietkami voči znaleckému posudku, potom je potrebné poukázať na prvú a druhú vetu § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby, podľa ktorého vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vyporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď.
30. Z obsahu súdneho spisu sa javí, že navrhovateľ dražby zrealizoval v tomto prípade druhé konanie smerujúce k realizácii dražby predmetných nehnuteľností. Pričom prvé konanie po vypracovaní znaleckého posudku č. 181/2017 znalcom E.. X. Q. (l. č. 58-108 listinného súdneho spisu) a po vznesení námietok žalobcov z 20. júla 2017 proti ohodnoteniu predmetu dražby, na adresu dražobníka spoločnosti WEMOVE INVESTMENT a.s., Žilina, podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby, zrejme nepokračovalo. Následne bol poverený ďalší dražobník - žalovaný 2/, ktorý zaistil ohodnotenie predmetných nehnuteľností od toho istého znalca E.. X. Q., a to znaleckým posudkom č. 164/2018 z 10. mája 2018 (l. č. 150-198 listinného súdneho spisu) už na nižšiu hodnotu, a to 424 000 eur. Nižšie súdy, teda dostatočne nevysvetlili, či sa nejedná o prekážku začatej veci - litispendenciu, keďže boli začaté dve konania podľa zákona o dobrovoľných dražbách s rovnakým predmetom dražby.
31. Z pohľadu posudzovania prípustnosti dovolania jednotiacim prvkom pre všetky dovolania podávané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [nie je rozhodujúce, či pre tvrdený odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa písmena a), pre doterajšie neriešenie problému dovolacím súdom podľa písmena b) alebo pre stav rozdielnosti rozhodovania dovolacieho súdu podľa písmena c)] je to, že u otázky riešenej podľa dovolateľa odvolacím súdom nesprávne musí ísť o otázku právnu (questio iuris) a zároveň otázku pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúcu (teda takú, na ktorej určitom posúdení závisel celkom konkrétny spôsob rozhodnutia o odvolaní, kým pri inom jej posúdení by bol očakávateľným úplne iný výsledok odvolacieho konania). Otázka musí byť formulovaná (už v dovolaní) buď celkom jasne, alebo prinajmenšom spôsobom, ktorý umožňuje z obsahu podania vyvodiť jej podstatu bez rizika omylu (dovolacieho súdu) o tom, čo presne mal dovolateľ na mysli, a to tak, aby aj poskytnutá odpoveď mala judikatúrny presah a mohla byť zovšeobecňujúcim pravidlom pre všetky obdobné situácie (čo z podstaty veci vylučuje zakomponovanie do znenia otázky takých špecifík, resp. premenných, ktoré sú vlastné práve a len konkrétnej veci a v iných veciach môžu vykazovať odchýlky, pre ktoré aj skoncipované pravidlo nemusí byť použiteľným).
32. Pri riadení sa aj týmito úvahami zo znenia otázky vymedzenej spôsobom citovaným v bode 29. tohto odôvodnenia síce nevyplývalo, aké jej riešenie dovolatelia považujú za správne, avšak posúdenie otázky litispendencie (najmä vo vzťahu k § 12 ods. 5, veta druhá zákona o dobrovoľných dražbách - zákonná povinnosť dražobníka vyporiadať sa so vznesenými námietkami) môže mať význam aj pre aktuálne prebiehajúce súdne konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže nateraz nie je zrejmé akým spôsobom bolo predchádzajúce konanie o dobrovoľnej dražbe na rovnaký predmet dražby ukončené (§ 19 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z.) a ani, z akého dôvodu rovnaký znalec dospel pri ohodnotení predmetných nehnuteľností pri druhej dražbe k ich nižšej cene. Na strane druhej v tomto konaní civilný súd neposudzuje otázky týkajúce sa samotnej činnosti súdneho znalca a ani správcu konkurznej podstaty úpadcu podľa osobitných stavovských predpisov, prípadne podľa tretej časti zákona o dobrovoľných dražbách (§ 33a a nasl. cit. zákona).
Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP
33. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
34. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.
35. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
36. Dovolatelia v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkali nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
37. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vyporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
38. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
39. Námietku o nedostatočnom odôvodnení dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, pretože sa domnieva, že sa odvolací súd dostatočne nevenoval včasnosti podania námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je totiž nesporné, že žalobcovia ako manželia boli bezpodielovými vlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 v čase ohodnotenia predmetných nehnuteľností znaleckým posudkom č. 164/2018 z 10. mája 2018. Ak teda námietku (námietka podaná E.. Š. C. voči znaleckému posudku z 2. júla 2018; l. č. 199 listinného súdneho spisu) podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách podal žalobca 1/ v lehote, ktorá plynula jeho manželke a zároveň spoluvlastníčke nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyni 2/ podľa citovaného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, urobil tak v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka (zrejme) včas, keďže sa námietka týkala spoločnej veci manželov - nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a urobiť tak mohol každý z manželov až do uplynutia zákonnej lehoty (§ 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.) ktoréhokoľvek z manželov.
40. V posudzovanom prípade obsah spisu tak aktuálne dáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým založil vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru, že na podklade dovolania možno uzavrieť, že dovolanie je prípustné i čiastočne dôvodné, preto postupom podľa § 449 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
42. Ak je rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, sú odvolacísúd aj súd prvej inštancie viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
43. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 1 a 3 CSP).
44. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



