6 Cdo 177/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L. IČO: X., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C.., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľka advokátka M., proti žalovaným 1/ D., bývajúcej v K., 2/ J. bývajúcemu v S., 3/ I.,
bývajúcemu P., o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves
pod sp. zn. 11 Ro 100/2013, 9 Ro 382/2013 a 4 Ro 421/2013 o dovolaniach žalobkyne
proti uzneseniam Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2015 sp. zn. 5 Co 276/2014, z 13. januára 2015 sp. zn. 11 Co 751/2014, z 10. marca 2015 sp. zn. 6 Co 475/2014 takto
r o z h o d o l :
Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 177/2015, 6 Cdo 179/2015,
6 Cdo 205/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 177/2015.
Dovolania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v záhlaví
označenými uzneseniami potvrdil odvolaniami napadnuté uznesenia Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 20. decembra 2013 č. k. 11 Ro 100/2013-16, z 19. septembra 2013 č. k. 9 Ro 382/2013-17, z 18. decembra 2013 č. k. 4 Ro 421/2013-17, ktorým tento uložil
žalobkyni, aby do 3 dní zaplatila súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške
6,50 EUR v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Potvrdenie uznesení súdu prvého stupňa
odôvodnil ich vecnou správnosťou poukazujúc na to, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb.
Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podala včas dovolania žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“), s tým, že jej v konaniach bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD
nosiči, označila za protiústavný. Uviedla, že bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh
na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb. neumožňovalo súdu vyrubiť poplatok za vytvorenie spisu. Nebolo
preto možné od nej v roku 2013 vyžadovať zaplatenie súdneho poplatku vo veci, v ktorej
konanie začalo na návrh podaný už v roku 2006. V roku 2013 nepodala žiaden nový
(resp. ďalší) návrh na začatie konania, ale len rovnopisy návrhov, ktoré podala už v roku 2006. Žiadala preto napadnuté uznesenia odvolacieho súdu a tiež nimi potvrdené uznesenia
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť 2 6 Cdo 177/2015
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 177/2015, 6 Cdo 179/2015, 6 Cdo 205/2015 rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie
§ 112 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6 Cdo 177/2015 (ďalej aj „spojené veci“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 332/2014, 6 Cdo 333/2014, 6 Cdo 357/2014, 6 Cdo 376/2014, 6 Cdo 3/2015, 6 Cdo 7/2015,
3 Cdo 520/2014, 3 Cdo 530/2014, 5 Cdo 330/2014, 5 Cdo 375/2014, 7 Cdo 364/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaní v konaní o poplatkovej povinnosti
žalobkyne nemali postavenie účastníka konania.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková