UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Y. A., bývajúcej v S., D. XX, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Blyšťan, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4C/201/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2014 sp. zn. 6Co/537/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 24.apríla 2014 č.k. 4C/201/2013-115 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, bližšie špecifikovaný vo výroku rozhodnutia, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol a rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (žalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, že spotrebiteľ (žalobkyňa) nemal možnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tiež rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka teda upiera spotrebiteľovi možnosť v prípade sporu brániť svoje práva pred všeobecným súdom a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku považoval preto za neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku. Žalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. novembra 2014 sp. zn. 6Co/537/2014napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, zrušil ho vo výroku, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Právomoc rozhodcovského súdu tak bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou podmienkou a preto absolútne neplatným zmluvným dojednaním. Rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a dodávateľovi voči spotrebiteľovi nemôže zakladať nárok na plnenie. Boli preto splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to na základe žaloby spotrebiteľa na súde uplatnenej v zákonom stanovenej lehote. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto žaloba žalobkyne opodstatnená.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odôvodnil porušením rovnosti účastníkov konania, práva žalovanej na spravodlivý proces a nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo svoje závery, na ktorých založil svoj rozsudok. Nesprávne interpretoval všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doložku a záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klientov. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka formulovaná tak, že poistencovi priznávala aj možnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. V danom prípade bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náležite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôže súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 4 Cdo 237/2015, 5 Cdo 460/2014, 7 Cdo 121/2015, 7 Cdo 201/2015, 8 Cdo 175/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z odmeny jej právneho zástupcu, nakoľko ich nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.). Navyše advokát žalobkyne nepredložil plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, že je oprávnený zastupovať žalobkyňu, v mene ktorej sa vyjadril, aj v dovolacom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.