Najvyšší súd
6 Cdo 176/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému B. s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. T. Č., advokátkou
so sídlom v B., o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretí zmluvy, vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 16 C 114/2009, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. marca 2010 sp. zn. 16 Co 11/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
74,61 Eur na účet advokátky žalovaného JUDr. T. Č., vedený v T., č.X., do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. novembra 2009 č. k. 16 C 114/2009-95
zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného
pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 464,54 eur v lehote do troch dní. Žalobu zamietol
po zistení, že dôvodnosť takejto žaloby proti povinnému subjektu je daná len v prípade, že sa
pri odpredaji bytu postupuje podľa ustanovení § 16 a nasl. a § 29 a nasl. zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čo nebol prípad žalobcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 16 Co 11/2010 rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho
konania. V súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožnil s odôvodnením napadnutého 2 6 Cdo 176/2010
rozhodnutia, poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia pripojil ešte ďalšie dôvody.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že súdy
mu nesprávnym postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Súdom vytýkal, že neboli vykonané dôkazy o vykonanie ktorých žiadal, ako i nesprávnu
aplikáciu práva, ktorou malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že navrhuje dovolanie žalobcu zamietnuť
a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil 3 6 Cdo 176/2010
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237
písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, ktoré mali
konajúce súdy spôsobiť svojim postupom tým, že nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a vec nesprávne právne posúdili.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký
vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým,
že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že
takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.
Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz
môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci 4 6 Cdo 176/2010
aj využil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,
ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie
žiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.
V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)
nevykonal žiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Preto ani v tejto súvislosti nemožno hovoriť
o odňatí možnosti konať pred súdom.
Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí možnosti pred súdmi konať nesprávnym
právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie
možnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou
súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci
súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003).
Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý
možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ale samo o sebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004,
sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005 a sp.zn. 4 Cdo 165/2003).
Dovolateľ teda neopodstatnene namietal, že súdy nižších stupňov mu nesprávnym
postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd 5 6 Cdo 176/2010
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní žalovanému vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon
právnej služby činí sumu 55,49 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k dovolaniu z 3. augusta 2010 (§ 10 ods. 1 a 6 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a jeden krát režijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového
základu za úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 Eur. Dovolací
súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. februára 2008 sp.zn. 2 Cdo 236/2007, z 13. októbra 2008 sp.zn.
3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, že právna zástupkyňa žalovaného ho zastupovala už
v konaní pred obomi súdmi nižšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho
zastúpenia, nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby
– prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Celkove vznikli
žalovanému trovy v sume 74,61 Eur (po pripočítaní DPH 19%), ktoré je žalobca povinný
zaplatiť na účet advokátky žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová