UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne B&B FAKTORING, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Škultétyho 16, IČO: 34 104 551, právne zastúpenej JUDr. Jánom Benčurom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 41, proti žalovanej C. T., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v R., U., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, o zaplatenie 1 553,48 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 43C/168/2010, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/328/2016 z 30. marca 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/328/2016 z 30. marca 2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením odmietol odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) č. k. 43C/168/2010-142 z 13. 6. 2016. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že žalobkyňa v ňom neuviedla odvolacie dôvody, pre ktoré tento opravný prostriedok podáva, a doplnila ich v rozpore s ustanovením § 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p“ alebo „Civilný sporový poriadok“) až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Pre tieto vady nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, preto boli splnené podmienky pre odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) C. s. p.
2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) C. s. p. Poukázala na to, že v lehote na podanie odvolania podala „Zahlásenie odvolania“, v ktorom uviedla, že jej právny zástupca je práceneschopný a hospitalizovaný v ÚKVCH v Bratislave z dôvodu kardiologického chirurgického zákroku. Odôvodnenie odvolania bolo zaslané odvolaciemu súdu po jeho návrate z nemocnice. K odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu uviedla,že lehota na podanie odvolania uplynula 4. 8. 2016, čo bol jeden deň po operačnom zákroku jej právneho zástupcu, ktorý preto nebol schopný vypracovať odôvodnenie odvolania a preto zabezpečil lenuvedené zahlásenie odvolania. Mala za to, že vyššia moc, ktorá zasiahla do procesu, je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý jej bránil uplatniť si v konaní svoje práva. Odmietnutím odvolania jej odvolací súd znemožnil uplatnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
3. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotožnila s postupom odvolacieho súdu a žiadala dovolanie zamietnuť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p., skúmajúc najprv splnenie podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.
5. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa ust. § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f) C. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
8. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
9. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
10. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
11. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Uvedené ustanovenie sa v zmysle § 234 ods. 2 C. s. p. primerane použije aj na uznesenie.
12. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi dovolateľky doručený dňa 20. 07. 2016. Dňa 03. 08. 2016 (odoslané na poštovú prepravu dňa 01. 08. 2016), teda v lehote na podanie odvolania, bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie označené ako „Zahlásenie odvolania“, v ktorom právny zástupca dovolateľky oznámil, že zahlasuje odvolanie dovolateľky proti rozsudku súdu prvej inštancie a zdôvodní ho po návrate z ÚKVCH, kde bol v tom čase hospitalizovaný. Dňa 11. 11. 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie dovolateľky obsahujúce dôvody ňou podaného odvolania. Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením sp. zn. 3Co/328/2016 z 30.marca 2017, ktorým odvolanie odmietol.
13. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Táto vada spočíva v nesprávnom postupe, resp. rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie dovolateľky napriek tomu, že na takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Tým odvolací súd znemožnil dovolateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd odôvodnil odmietnutie odvolania tým, že i keď dovolateľka odstránila vady, resp. vadu odvolania jeho doplnením o chýbajúce odvolacie dôvody, nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. mohla tak urobiť len do konca lehoty na podanie odvolania.
15. Dovolací súd zastáva názor, že odvolací súd na danú procesnú situáciu nesprávne aplikoval ustanovenie § 365 ods. 3 C. s. p. Použitie tohto ustanovenia v predmetnej veci neprichádzalo do úvahy. Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C. s. p. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá C. s. p.). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) C. s. p. Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 C. s. p., pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p. o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada, spočívajúca v ich absencii, odstránená.
16. Pokiaľ by Civilný sporový poriadok sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený. Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v §§ 52 ods. 2 veta druhá, v § 53, v § 125 ods. 2 a v § 128 ods. 3. C. s. p.). Ak takáto úprava v C. s. p. nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.
17. Pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní bola už vada odvolania, spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov odstránená, bol odvolací súd povinný rešpektovať zásadu, podľa ktorej je pre rozhodnutie o odvolaní určujúci stav v čase jeho rozhodovania (§ 234 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 217 ods. 1 C. s. p.). Na rozhodnutie o odmietnutí odvolania tak neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 386 písm. d) C. s. p. Odvolací súd sa teda mal zaoberať uplatnenými odvolacími dôvodmi a pristúpiť k vecnému prieskumu podaného odvolania.
18. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že ak odvolací súd bol toho názoru, že na odstránenie vady odvolania jeho doplnením o chýbajúce odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolanianemohol prihliadnuť, potom zásada spravodlivej ochrany práv (čl. 2 ods. 1 C. s. p.) vyžadovala, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko k dovolateľkou tvrdenej skutočnosti o existencii prekážky, pre ktorú nemohla odvolanie riadne odôvodniť odvolacími dôvodmi. Ak by totiž táto prekážka, v prípade jej preukázania, mohla byť ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 122 C. s. p., tým viac by s použitím analógie mohla byť relevantným dôvodom pre doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody v primeranej lehote po jej odpadnutí.
19. So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.