6 Cdo 174/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci A. M., narodenej X., bývajúcej v L., Š. č. 7, zastúpenej opatrovníkom Mestom Levoča, za účasti M.. A. M. P.., narodenej X., bývajúcej v L., Š. č. 7, o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15 Ps 18/2010, o dovolaní A. M., narodenej X., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2011, sp. zn. 7 CoP 279/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. decembra 2011, sp. zn. 7 CoP 279/2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2. júna 2011 č.k. 15 Ps 18/2010-96. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, keď návrh A. M. na vrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietol. Dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že u A. M. nedošlo k zmene jej duševného stavu ani k jeho zlepšeniu, čo by odôvodňovalo prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 219 ods. l O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie A. M., narodená X. Žiadala urýchlenú nápravu nezákonnosti konaní na okresnom i krajskom súde zo strany Najvyššieho 2 6 Cdo 174/2013
súdu SR. Uviedla, že konajúce súdy neúplne zistili skutkový stav veci, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doposiaľ uplatnené a že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a rovnako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. 3 6 Cdo 174/2013
(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľka nenamietala a ani v konaní nevyšli najavo. Dovolanie preto ani podľa týchto zákonných ustanovení nie je prípustné.
Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie A. M. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie o spôsobilosti na právne úkony, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. apríla 2014
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková