UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. H., narodenej X. N. XXXX, A. - T., T. XXXX/XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Tomaschekom, Bratislava, Laténska 67, proti žalovanej J. T., narodenej X. Q. XXXX, B., N.. V.. T.. Š. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Bratislava, Krížna 47, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-44C/78/2017, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2023 sp. zn. 4Co/132/2022, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie
1. Bývalý Okresný súd Bratislava III (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 4. augusta 2020 č. k. 44C/78/2017-227 konanie zastavil a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesenie právne zdôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP“) a vecne späťvzatím žaloby žalobkyňou (so súhlasom žalovanej). Späťvzatie žaloby bolo odôvodnené tým, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sa v priebehu konania podarilo predať a kúpna cena bola medzi strany sporu rozdelená podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (50:50). Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa so žalovanou predali spornú nehnuteľnosť tretej strane, rozdelili si výťažok z predaja nehnuteľnosti medzi seba rovným dielom tak, ako to aj žalobkyňa požadovala v podanej žalobe z 24. júna 2017. Na základe uvedeného konštatoval, že žaloba bola žalobkyňou podaná dôvodne a žalovaná tým, že zadala dôvod na podanie žaloby, lebo nesúhlasila s predajom nehnuteľnosti, resp. s následným rozdelením výťažku z predaja rovným dielom medzi žalobkyňu a žalovanú, procesne zavinila zastavenie konania. Žalobkyni tak vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) v poradí druhým uznesením z 28. apríla 2023 sp. zn. 4Co/132/2022 (po zrušení jeho prvého zmeňujúceho uznesenia Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa v napadnutej časti požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ust. § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Navrhla zmeniť uznesenie odvolacieho súdu tak, že uznesenie súdu prvej inštancie bude v napadnutej časti potvrdené.
4. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť, resp. v prípade jeho prípustnosti ako nedôvodné zamietnuť.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie dovolanie prípustné.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Najvyšší súd viackrát (viď napríklad rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
8. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a) až f) CSP.
9. Prípustným predmetom dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP je rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
10. Pokiaľ je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie (v napadnutej časti) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončenáa súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje.
11. V súvislosti s podaným dovolaním žalobkyne smerujúcim proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bola vrátená vec na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje taktiež na rozhodnutie č. R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 CSP.
12. Napokon dovolací súd zdôrazňuje, že samotná povaha uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane právnej argumentácie (právna stránka veci) a práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
13. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné. Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanému dovolaciemu dôvodu.
14. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP per analogiam tak, že žalovanej ako procesnému súperovi žalobkyne, ktorá zavinila výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu, priznal nárok na ich plnú náhradu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.