6 Cdo 173/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. A. S., bývajúceho v M., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej podľa označenia žalobcu má

konať 1/ Národná rada Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Alexandra

Dubčeka č. 1 a 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 25 C 219/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012 sp.zn. 9 Co 492/2012 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

  Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Krajský súd v Bratislave dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

Okresného súdu Bratislava I z 12. septembra 2012 č.k. 25 C 219/2009-84, ktorým žalobcovi

nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa

odôvodnil nedôvodnosťou podaného odvolania poukazujúc na to, že žalobca nie je nemajetný,

dosahuje príjem vo výške, ktorý výrazne presahuje priemerný príjem v hospodárstve, má úspory a mal aj dostatok času (cca 3 roky od podania žaloby do doručenia výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku) na to, aby si vytvoril potrebnú rezervu na úhradu súdneho poplatku. Jeho finančné pomery teda priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Vyjadril sa

i k odvolacej námietke týkajúcej sa údajného vecného oslobodenia konania od súdnych

poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť nesprávnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho názoru, že konanie nie je vecne oslobodené

od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c) O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.  

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a) až g) ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti

dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p., na ktorú poukazoval dovolateľ. Z obsahu spisu je

zrejmé, že v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov, nebola postupom odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi

realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.  

Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať ani samotné rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, ak záver súdov o tejto otázke zodpovedá

skutkovým zisteniam, z ktorých pri jej posudzovaní vychádzali. Odvolací súd svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti

spochybňujúce správnosť jeho záveru o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady pre oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Z hľadiska žalobcom tvrdeného odňatia možnosti konať pred súdom nesprávnym

rozhodnutím odvolacieho súdu bola zjavne nenáležitou dovolacia námietka týkajúca sa

otázky, či konanie je alebo nie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa zákona

o súdnych poplatkoch. Na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov súdy správne aplikovali ustanovenie § 138 O.s.p. a správne ho aj interpretovali.  

Voči aplikácii a interpretácii tohto ustanovenia žalobca v dovolaní žiadne výhrady neuplatnil.

Riešenie otázky, či konanie je alebo nie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa

zákona o súdnych poplatkoch, bolo pre rozhodovanie o návrhu na priznanie oslobodenia  

od súdnych poplatkov právne bezvýznamné.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 138 upravuje možnosť individuálneho

oslobodenia od súdnych poplatkov (niekedy nazývaného aj oslobodením na návrh účastníka,

alebo individuálneho osobného oslobodenia). Pri rozhodovaní súdu o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. ide druhovo o úplne odlišné

oslobodenie (než je vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov podľa zákona

o súdnych poplatkoch), pri ktorom súd skúma osobné pomery účastníka, resp. charakter

uplatňovaného práva, a na základe týchto (individuálnych) okolností, môže svojím

rozhodnutím účastníka konania od platenia súdnych poplatkov oslobodiť. Vecné oslobodenie

od súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch naopak sleduje oslobodenie istého

druhu konaní (nie účastníkov konania), pri ktorých z dôvodu ich spoločenskej závažnosti

a dôležitosti zákonodarca - štát zľavil z poplatkovej povinnosti a takéto oslobodenie nastáva

priamo zo zákona.  

Neopodstatnenosť vyššie uvedenej dovolacej námietky bola zrejmá už zo samotného

dovolania, keď žalobca za postup súdov, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať

pred súdom, označil prípad, keď súd „mieni zastaviť súdne konanie“ pre nezaplatenie

súdneho poplatku, teda postup, ktorý sa ešte nestal.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c)

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2013

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová