6Cdo/170/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. U., rodenej Š., narodenej XX. L. XXXX, P. Q. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Štrbákom, Čadca, Raková 1445, proti žalovaným 1/ L. A., narodenému XX. T. XXXX, P. Q. XX, 2/ I.. I. A., narodenej XX. G. XXXX, P. Q. XX, 3/ J. B., narodenému XX. T. XXXX, P. Q. XXX, 4/ D. B., narodenému X. J. XXXX, P. Q. XXX a 5/ L. B., narodenému XX. T. XXXX, P. Q. XXX, zastúpeným advokátom Mgr. Lukášom Kysuckým, Žilina, Kamenná 3607/29, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina (predtým na Okresnom súde Čadca) pod sp. zn. CA-5C/6/2020, o dovolaní žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu Žilina z 22. marca 2023 sp. zn. 7Co/199/2022, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. mája 2022 sp. zn. 5C/6/2020 určil, že podľa geometrického plánu č. 31/2019 z 10. septembra 2019 vyhotoviteľa I.. T. U., P. XX, XXX XX A., úradne overeného Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor dňa 15. septembra 2019 pod č. 1315/2019, pôvodne parcely a to parcela CKN XXXX/XXX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela CKN XXXX/XXX o výmere 15 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. územie P. Q., zapísaná na LV č. XXXX a novovytvorené parcely a to CKN XXXX/XXX o výmere 256 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 788 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 16 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 23 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 12 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 30 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 98 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 788 m2, orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX a novovytvorené parcely a to parcela CKN XXXX/XXX o výmere 73 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 96 m2, zastavaná plocha a nádvorie, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 125 m2 - orná pôda, ktorá je súčasťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 328 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 8 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 33 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 33 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 69 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 11 m2, orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 328 m2 - orná pôda, katastrálne územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 4 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XX o výmere 33 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX a novovytvorené parcely a to parcela CKN XXXX/XXX o výmere 70 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 102 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 70 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 258 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q. zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 22 m2 - ostatná plocha, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 83 m2 - ostatná plocha, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, parcela CKN XXXX/XXX o výmere 13 m2 - orná pôda, ktorá je časťou pôvodnej parcely CKN XXXX/XXX o výmere 258 m2 - orná pôda, kat. územie P. Q., zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú totožné s časťou PKN parcely XXXX identickej s parcelou EKN XXXX o výmere 2512 m2 - orná pôda, kat. územia P. Q., pôvodne zapísané na LV č. XXXX, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I). Určil tiež, že parcela CKN XXXX/XX o výmere 271 m2 - trvalé trávnaté porasty, kat. územie P. Q., zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je totožná s časťou PKN parcely XXXX, identickej s parcelou EKN XXXX o výmere 2512 m2 - orná pôda, katastrálne územie P. Q., pôvodne zapísané na LV č. XXXX, patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II) a napokon rozhodol, že žalovaní v 1/ až 5/ rade sú povinní nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú podľa katastra nehnuteľností zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území P. Q. (parciel registra C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX na liste vlastníctva č. XXXX), žalovaný 3/ výlučným vlastníkom ďalších nehnuteľností v rovnakom katastrálnom území (parciel registra C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX) a žalovaný 4/ výlučným vlastníkom nehnuteľností taktiež v katastrálnom území P. Q. (parciel registra C č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX), všetci ako nadobúdatelia na základe kúpnych zmlúv uzavretých s predávajúcim žalovaným 5/, a že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území P. Q. registra C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na základe potvrdenia jeho vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Čadca (jeho pozemkového a lesného odboru) č. OÚ- CA-PLO-2014/7249-02/Pa z 23. júla 2014 podľa geometrického plánu č. 21/2013 zo 14. júna 2014 vyhotoveného I.. L. Š., úradne overeného Okresným úradom Čadca 14. júla 2014 pod číslom 636/2014.

3. Mal za preukázané, že vlastníctvo žalovaného 5/ k nehnuteľnostiam bolo potvrdené rozhodnutiami Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-CA-PLO-2014/7249-02/Pa z 23. júla 2014 a č. OÚ-CA-PLO-2013/87-002/Pa z 8. novembra 2013 a rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. 661-002/2012-Bz z 30. augusta 2012, z ktorých vyplýva, že žalovaný 5/ nadobudol vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám registra C katastra nehnuteľností z pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX geometrickými plánmi č. 21/2013 a č. 26/2009, vyhotovenými I.. L. Š., č. 33/2013 vyhotoveným T. T., č. 59/2017 vyhotoveným Š. B. a č. 8/2014, 2/2016 a 5/2016 vyhotovenými F. W.. Z geometrického plánu predloženého žalobkyňou, vypracovaného I.. T. U. č. 31/2019 z 10. septembra 2019 potom vyplýva, že parcely registra C katastra nehnuteľností č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX sú identické s parcelou registra E katastra nehnuteľností č. XXXX a podľa znaleckého posudku I.. L. B. č. 8/2020 parcela registra Ckatastra nehnuteľností č. XXXX/XX totožná s tou istou parcelou registra E. Žalobkyňa vyhlásením o vydržaní z 1. augusta 2018 č. N 126/2008, Nz 32705/2018 spísaným notárkou JUDr. Katarínou Čarneckou preukázala, že jej právny predchodca L. U. osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území P. Q. registra E č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pod B1 v celosti. Ona sa dedením po manželovi L. U. stala vlastníčkou nehnuteľnosti parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX o výmere 2512 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v 1/1 (osvedčenie notárky JUDr. Kataríny Čarneckej o dedičstve č. k. 5D/480/2009-38, Dnot 214/2009). Z obsahu predloženého osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že manžel žalobkyne nadobudol nehnuteľnosť po svojom otcovi J. U. (rozhodnutie Okresného súdu v Čadci č. D855/92) a ten ju nadobudol po svojom otcovi T. U. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci č. D173/69), ktorý ju nadobudol kúpnou zmluvou z 9. novembra 1936 od T. W.. Vzhľadom k tomu, že predloženým geometrickým plánom č. 31/2019 I.. T. U. a znaleckým posudkom I.. L. B. č. 8/2020 bolo preukázané, že časti predmetných parciel boli vytvorené z parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX a pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, ktoré nadobudli do vlastníctva právni predchodcovia žalobkyne, súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, keďže k nadobúdaniu vlastníctva k týmto parcelám žalovaným 5/ v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, v ktorom bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) došlo na základe nesprávnej identifikácie parciel, ktorá vychádzala z toho, že tieto zodpovedajú pôvodným parcelám č. XXXX a č. XXXX, čo bolo vyvrátené geometrickým plánom I.. T. U. a znaleckým posudkom I.. L. B.. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodné vypočuť svedkov na zistenie toho, ako boli predmetné nehnuteľnosti užívané, keďže rozhodujúcou skutočnosťou bol zápis vlastníckeho práva žalovaného 5/ v katastri nehnuteľností na základe nesprávnej identifikácie pri vydávaní rozhodnutí pozemkových úradov v Čadci (Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru a Obvodného pozemkového úradu v Čadci) v rámci vyhotovenia ROEP v obci P. Q..

4. Právne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c) a § 151 ods. 1 aj zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.).

5. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“) rozsudkom z 22. marca 2023 sp. zn. 7Co/199/2022 na odvolanie žalovaných 1/ až 5/ potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je geometrický plán vyhotovený I.. T. U. č. 31/2019 z 10. septembra 2019 overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom 15. septembra 2019 pod č. 1315/2019. Žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v bodoch 14. až 21. odôvodnenia jeho rozsudku. Po preskúmaní veci, dôvody uvedené žalovanými v odvolaní (ktorými bol viazaný v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP) nepovažoval za také, ktoré by spochybnili skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa vo veci žiadala určiť jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré odvodzovala z toho, že v žalobe uvádzané parcely alebo časti parciel registra C katastra nehnuteľností sú identické s parcelou registra E katastra nehnuteľností č. XXXX, ornou pôdou o výmere 2512 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX a ktorú nadobudli jej právni predchodcovia na základe skutočností uvedených v žalobe, čo žalovaní v konaní nespochybnili. Podľa žalobkyne vlastnícke právo žalovaných 1/ až 5/ (predtým len žalovaného 5/) bolo nedôvodne potvrdené rozhodnutiami Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru a Obvodného pozemkového úradu v Čadci v dôsledku nesprávnej identifikácie parciel na základe geometrických plánov č. 21/2013, č. 26/2009, č. 33/2013, č. 59/2017, č. 8/2014, č. 2/2016 a č. 5/2016, ktoré boli podkladom pre vydávanie rozhodnutí týchto správnych orgánov v procese ROEP-u v obci P. Q., podľa ktorých mali byť uvádzané parcely registra C katastra nehnuteľností totožné spozemkovoknižnými parcelami č. XXXX a č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 5/. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania znaleckým posudkom I.. L. B. č. 8/2020, z ktorého vyplýva, že parcela registra C katastra nehnuteľností č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 271 m2 je totožná s časťou parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX a geometrickým plánom č. 31/2019 I.. T. U., podľa ktorého parcely katastra nehnuteľností vo vlastníctve jednotlivých žalovaných, konkretizované v bode 17. odôvodnenia rozsudku, boli vytvorené (niektoré v celosti, niektoré v časti) z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne. Odvolaciu námietku žalovaných, že geometrický plán I.. T. U. č. 31/2019 nepotvrdzuje, že predmetné nehnuteľností zodpovedajú pôvodnej pozemkovoknižnej parcele č. XXXX, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže v jeho popisnej časti sa uvádza, že „parcely CKN XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX boli súčasťou pôvodnej parcely pkn. č. XXXX“ a v konaní nebolo preukázané, že to tak nie je. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovanými o užívaní nehnuteľností, resp. na preukázanie vlastníctva k pôvodným pozemkovoknižným parcelám vo vlastníctve žalovaného 5/, keď vo veci nebolo sporným, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. bolo potvrdené vlastníctvo žalovaného 5/ pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX, ak sa v konaní preukazovalo vlastníctvo žalobkyne na základe jej tvrdení o nadobudnutí vlastníctva k uvádzanej pozemkovoknižnej parcele a parcele registra E č. XXXX od jej právnych predchodcov, ktoré v konaní spochybnené neboli.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 5/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktoré odôvodnili ustanovením § 420 písm. f) CSP. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % (?).

9. Dovolatelia namietali, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch nimi navrhnutých svedkýň L. U. a Ľ. F., ktoré mali preukázať užívanie predmetných nehnuteľností, resp. vlastníctvo k nim a to, že odvolací súd považoval tento postup súdu prvej inštancie za správny. Nižšie súdy sa odmietli zaoberať vecou samou vo vzťahu k ich tvrdeniam, čím porušili právo na spravodlivý súdny proces, vrátane ich práva preukázať v konaní nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností vydržaním.

10. Dovolatelia ďalej vytýkali (primárne odvolaciemu súdu a sekundárne súdu prvej inštancie) arbitrárnosť rozhodnutia, keď nižšie súdy sa nevysporiadali s ich argumentáciou o vydržaní predmetných nehnuteľností. Preto podľa nich napádaný rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti poukázali na recentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 226/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 36/2010, I. ÚS 114/08 a II. ÚS 344/2019), podľa ktorej súd musí dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

11. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako neprípustné. Uviedla, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu, nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Navyše, odvolací súd sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku k námietke postupu súdu prvej inštancie o nevykonaní výsluchu svedkov navrhnutých žalovanými o užívaní predmetných nehnuteľností, resp. na preukázanie vlastníctva k pôvodným pozemkovoknižným parcelám (č. XXXX a č. XXXX) vyjadril, že predmetom konania bolo preukázanie vlastníctva žalobkyne na základe tvrdení onesprávnej identifikácii parciel v rámci ROEP-u a potvrdenia nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k pozemkovoknižnej parcele a parcele registra E katastra nehnuteľností č. XXXX od právnych predchodcov žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz navrhnutý žalovanými (výsluch svedkov) nemá vo veci význam a je nadbytočný, nakoľko rozhodujúce skutočnosti boli doterajším konaním spoľahlivo zistené alebo vyvrátené.

12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) podali žalovaní, v ktorých neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť.

13. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

14. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP v spojení s § 431 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolatelia vymedzili v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

17. Dovolatelia v prejednávanej veci vyvodzovali prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, namietajúc nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu spočívajúcim v tom, že sa v ňom súd nevysporiadal s ich tvrdeniami o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, okrem toho vytýkali tiež nevykonanie nimi navrhnutého dokazovania.

18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj zústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv spojených so súdnou ochranou práva zaručených Ústavou (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov). Ide tu napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z toho vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť tiež nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26. a 5Cdo/57/2019 - body 9. a 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila pre jeho rozhodnutie významná, resp. rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov).

20. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia. Rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017 a 8Cdo/73/2017).

21. K námietkam dovolateľov proti nevykonaniu navrhnutého dokazovania výsluchom svedkýň L. U. a Ľ. F.V., ktoré mali preukázať užívanie predmetných nehnuteľností, t. j. k námietkam proti zistenému skutkovému stavu veci dovolací súd uvádza, že podľa jeho konštantnej judikatúry nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP len paušálne vyznievajúce tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom (či skutočnom) stave veci súdmi, nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov alebo o nesprávnom vyhodnotení niektorého dôkazu (napríklad 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017 a 8Cdo/187/2017).

22. K prevažujúcej argumentácii dovolateľov o nedostatkoch pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu súdom prvej inštancie tak dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri zisťovaní skutkového stavu veci nižšími súdmi a jeho skutkovými závermi. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (podľa § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd). Dovolaním sa preto nejde úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených nižšími súdmi ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

23. Ak dovolateľ v dovolaní namieta, že odvolací súd nevykonal potrebné dokazovanie, podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu veci dovolacím súdom, ale kontrola postupu nižších súdov pri jeho zisťovaní a hodnotení. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (napr. zákaz tzv. deformácie dôkazu a opomenutia dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov) je otázkou procesnoprávnou, ktorá môže byť prezentovaná dovolaciemu súdu v dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci však dovolací súd pri hodnotení dôkazov takúto vadu nezistil.

24. V danej veci súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení §§ 194 a 204 CSP a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu. Skutkové zistenia zvýsluchu žalobkyne a listín súd podrobne popísal v odôvodnení svojho rozsudku, najmä v bodoch 15. až 17. a 20. Osobitne v bode 20. odôvodnenia rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila a ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, aké prostriedky procesnej obrany použili a najmä to, že v rozhodnutiach pozemkových úradov v Čadci, z ktorých žalovaní odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom podľa stavu registra E katastra nehnuteľností a to k parcelám č. XXXX a XXXX, a v prejednávanej veci sa riešil spor o vlastníctvo parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX. Zdôraznil tiež, že žalobkyňa nespochybňovala vlastnícke právo žalovaného 5/ k častiam pozemkovoknižných parciel č. XXXX a XXXX, ale zlú identifikáciu parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX. Zlú identifikáciu parciel žalobkyňa preukázala geometrickým plánom I.. T. U. č. 31/2019, ako aj znaleckým posudkom I.. L. B.. Súd prvej inštancie k uvedenému poukázal na to, že žalovaní proti takejto dôkaznej situácii žiadnym spôsobom nebrojili, t. j. nepredložili žiaden dôkaz o správnosti identifikácie parciel v geometrických plánoch I.. L. Š. č. 21/2013 a č. 26/2009 a nevyvrátili dôkazy predložené žalobkyňou.

25. Odvolací súd následne v odôvodnení napádaného rozsudku (v bode 8.) dostatočne vysvetlil, aký význam mali zistenia z dokazovania vykonaného I. znaleckým posudkom I.. L. B. č. 8/2020, z ktorého zistil, že parcela registra CKN č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 271 m2 je totožná s časťou EKN parcely č. XXXX a II. geometrickým plánom I.. T. U. č. 31/2019, z ktorého zistil, že parcely registra CKN špecifikované v bode 17. odôvodnenia rozsudku, boli vytvorené (niektoré v celosti, niektoré v časti) z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX. Odvolací súd sa teda vyjadril k námietkam žalovaných, že geometrický plán I.. T. U. nepotvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že predmetné parcely zodpovedajú pôvodnej pozemkovoknižnej parcele č. XXXX - tak, že ich nepovažuje za dôvodné, keďže v geometrickom pláne I.. T. U., v popisnej časti sa uvádza, že „parcely CKN XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX boli súčasťou pôvodnej parcely pkn. č. XXXX“, a oni (žalovaní) nepreukázali, že tomu tak nie je.

26. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Návrhy na vykonanie dokazovania predkladané účastníkmi konania nie sú pre súd záväzné a je na súde, aby tieto návrhy posúdil a rozhodol, ktoré dôkazy vykoná. To platí aj pri posudzovaní námietky žalovaných, že nedošlo k vypočutiu nimi navrhnutých svedkýň na zistenie skutočností o užívaní predmetných nehnuteľností a o vlastníctve pôvodných pozemkovoknižných parciel žalovaným 5/ v súvislosti s vyhotovením registra obnovenej evidencie pozemkov, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný 5/ bol vlastníkom pozemkovoknižných parciel č. XXXX a XXXX katastrálneho územia P. Q.. Predmetom konania však bolo preukazovanie vlastníctva žalobkyne na základe jej skutkového tvrdenia, že pri vyhotovovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území, o ktorom je reč, boli parcely nesprávne identifikované a potvrdenia vlastníctva pozemkovoknižnej parcely a parcely registra E katastra nehnuteľností č. XXXX jej právnych predchodcov, čo v konaní spochybnené nebolo.

27. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie a okolnosti identifikácie parciel v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. považoval za správne vyhodnotené. Stotožnil sa aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie výsluchmi navrhnutých svedkýň, ktoré pre rozhodnutie neboli významné, ak neboli navrhnuté na preukázanie v konaní podstatných tvrdení o nesprávnej identifikácii tých parciel, vlastnícke právo ktorých bolo predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z.

28. Dovolací súd po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že oba nižšie súdy pri zisťovaní skutkového stavu (dokazovaní aj jeho hodnotení) rešpektovali už vyššie spomenuté ústavno- procesné zásady, náležitým spôsobom zistili skutkový stav a po náležitej interpretácii relevantných právnych noriem aj ich aplikácii rozhodli a svoje rozhodnutia tiež odôvodnili tak, že ich skutkové a právne závery nejde považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

29. Z odôvodnení rozhodnutí oboch nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy pri nich vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu veci. V odôvodnení napádaného rozsudku odvolací súd ním prijaté rozhodnutie taktiež náležite (objektívne uspokojivo) vysvetlil a vysporiadal sa i s odvolacími námietkami žalovaných o nevykonaní navrhnutého dokazovania.

30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd považoval námietky dovolateľov z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené a preto dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.

31. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.