UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu S. U., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1890/50, za účasti intervenientky na strane žalobcu G. P., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1890/50 proti žalovaným 1/ Obci Párnica, so sídlom v Párnici 116, IČO: 00 314 781, 2/ I. E., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v K. a 3/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v K., o určenie vlastníckeho práva a zaplatenie sumy 431,- Eur, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/168/2015, o dovolaní intervenientky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/299/2016 z 20. októbra 2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom po odvolaní intervenientky potvrdil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 9. júna 2016 č. k. 5C/168/2015-124 o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná 1/ je vlastníčkou nehnuteľnosti- pozemku zapísaného na LV č. XXX, pre k. ú. K., pod A, parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 2076, ostatné plochy vo výmere 107 m2 v celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a je povinná vrátiť žalovaným 2/ a 3/ sumu 431,- Eur a odmietol odvolanie žalobcu. Zároveň rozhodol aj o priznaní náhrady trov odvolacieho konania žalovaným. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému, ako aj právnemu záveru.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie intervenientka (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pričom namietala, že bolo porušené jej právo naspravodlivý proces nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu a podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b), keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
3. Žalovaní sa k obsahu dovolania nevyjadrili.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. Podľa § 425 C. s. p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
6. Podľa § 77 ods. 1 C. s. p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
7. Podľa § 84 C. s. p. ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
8. V prejednávanom prípade žalovaná 1/ (obec) zamenila na základe zámennej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť- pozemok, za iný pozemok, pôvodne patriaci žalovaným 2/ a 3/, keďže žalovaná 1/ zistila, že na pozemku, ktorý im pôvodne patril, je postavený pamätník a to s tým, že žalovaní 2/ a 3/ doplatili žalovanej 1/ sumu 413,- Eur ako náhradu za rozdiel v hodnotách pozemkov a zaviazali sa, že nebudú od žalovanej 1/ požadovať nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa ako obyvateľ obce domáhal určenia, že nehnuteľnosť naďalej patrí žalovanej 1/ a uloženia povinnosti žalovanej 1/ vrátiť žalovaným 2/ a 3/ vyplatenú sumu 413,- Eur. Do konania vstúpila dovolateľka ako intervenientka (v čase vstupu, podľa vtedy účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ako vedľajšia účastníčka konania) z dôvodu, že je vlastníčkou susediacej nehnuteľnosti. Intervenientka v prejednávanej veci podala dovolanie.
9. V zmysle § 425 C. s. p. je intervenient oprávnený podať dovolanie len v tom prípade, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo. Vychádzajúc z ustanovenia § 84 C. s. p. intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C. s. p. vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný. Záväznosť rozsudku upravuje C. s. p. v ustanovení § 228 ods. 1, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Uvedené ustanovenie tak odkazuje na určité výnimky, kedy sa záväznosť rozsudku nevzťahuje len na strany konania ale aj na iné subjekty, ktorými môže byť aj intervenient. Jedná sa napríklad o situáciu uvedenú v § 228 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ďalšie takéto situácie vyplývajú z osobitných predpisov ako napr. zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého rozsudok o určení popretej pohľadávky je záväzný voči všetkým účastníkom konkurzného konania, či z Obchodného zákonníka, podľa ktorého rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je záväzný pre každého a z ďalších ustanovení. O taký prípad sa však nejedná v prejednávanej veci. Z obsahu spisu nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by na základe osobitného predpisu zakladali záväznosť rozsudku pre intervenientku, a teda ktoré by zakladali medzi ňou a žalobcom, na strane ktorého vystupovala, nerozlučné spoločenstvo. Z tohto dôvodu intervenientka nebola osobou oprávnenou na podanie dovolania a dovolací súd preto jej dovolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b) C. s. p. odmietol.
10. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože im preukázateľne žiadne nevznikli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.