UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu Z. U., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v Q., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s. r. o., so sídlom v Nitre, Farská 4, v mene ktorej koná ako konateľka advokátka Mgr. Jana Borgulová, proti žalovanej Z. U., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v Q., R., o určenie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/34/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/936/2015 z 27. októbra 2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 21. mája 2015 č. k. 7C/34/2014-101 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia svojho podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Q. na liste vlastníctva č. XXXX. (ďalej len "nehnuteľnosti"), a to v 1 spoluvlastníckeho podielu. Zamietnutie žaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré podľa jeho názoru neumožňovali záver, že žalobca spolu so žalovanou počas ich manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v 1, a že následne uplynutím troch rokov od zániku manželstva rozvodom sa toto bezpodielové spoluvlastníctvo zmenilo na spoluvlastníctvo podielové. Žalobca totiž nepreukázal, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzavretej žalovanou počas manželstva, v zmysle ktorej nadobudla od ustupujúceho spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v 1, bola náhrada za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatená z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naopak z vykonaných dôkazov a ich hodnotenia vyvodil skutkový záver, že k vyplateniu tejto náhrady došlo žalovanou až po rozvode manželstva, a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. októbra 2016 sp. zn. 7Co/936/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvejinštancie.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Dovolanie, vychádzajúc z jeho obsahu, odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom a zároveň nesprávnym hodnotením dôkazov. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci len všeobecne uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej aj „C. s. p.“). Konkrétne namietal, že odvolací i prvoinštančný súd nesprávne hodnotili dôkazy, a to dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď ju považovali za bezodplatný právny úkon, a čestné vyhlásenie brata žalovanej ako i jej výpoveď, keď z nich vyvodili zistenie, že napriek zneniu dohody náhrada ustupujúcemu spoluvlastníkovi bola napokon vyplatená, ale až po zániku manželstva. Poukazoval na to, že spoluvlastnícky podiel bol nadobudnutý odplatne počas manželstva. Žiadal preto rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a zároveň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), ktorá je zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
6. Dovolateľ, ako už bolo uvedené vyššie, všeobecne odôvodnil dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 432 ods. 1 C. s. p.), tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
7. Uplatnený dovolací dôvod však nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 C. s. p., t. j. neuviedol konkrétne, ktorú právnu otázku riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva, ale namietal nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi v základnom konaní. Namietal teda skutkové závery, ktoré nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ust. § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd.
8. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či táto otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 podľa písm. b/ C. s. p.).
9. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok.
10. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) druhá časť vety C. s. p. odmietol, pretože dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom vyplývajúcim z ust. § 432 ods. 2 C. s. p. V uvedenej súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci zakladá prípustnosť dovolania len ak sú splnené predpoklady uvedené v § 421 ods. 1 pod písm. a), b) alebo c) C. s. p. Skúmanie týchto predpokladov prípustnosti dovolania vyžadujeriadne vymedzenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, spôsobom upraveným v § 432 ods. 2 C. s. p., pretože dovolací súd je dovolacími dôvodmi v zmysle § 440 C. s. p. viazaný.
11. Dovolací súd ďalej poznamenáva, že dovolateľ napriek všeobecným námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci, v skutočnosti odôvodnil dovolanie nesprávnym hodnotením dôkazov a v dôsledku toho nesprávnymi skutkovými zisteniami odvolacieho súdu. Takéto odôvodnenie dovolania však nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 428 C. s. p., t. j. odôvodnenie dovolania dovolacími dôvodmi, keďže nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia nie sú dovolacím dôvodom v zmysle § 420 a § 421 C. s. p. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie dovolania aj podľa § 447 písm. d) C. s. p.
12. Ďalej považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola otázka, či pokiaľ podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzavretej medzi jedným z manželov a treťou osobou, nadobudne celú vec manžel, stáva sa spoluvlastnícky podiel ustupujúceho spoluvlastníka (tretej osoby) predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, resp. za akých podmienok sa tak stane. Ak by aj dovolanie v preskúmavanej veci bolo riadne odôvodnené vymedzením tejto právnej otázky, nebol by splnený predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., pretože ide o otázku, ktorá bola vyriešená ustálenou praxou dovolacieho súdu. Za túto treba totiž považovať stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 3. 2. 1972, sp. zn. Cpj. 86/71, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 42, ročník 1972. V zmysle tohto stanoviska sa takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ak zaň bola vyplatená náhrada a pokiaľ na túto náhradu boli hoci i len sčasti použité prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva.
13. V dôsledku odmietnutia dovolania, ktoré procesne zavinil dovolateľ, vzniklo žalovanej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 C. s. p. per analogiam). Najvyšší súd jej však ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.