6 Cdo 162/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. proti žalovaným 1/ V. Ž., bývajúcemu v Ž. a 2/ M. Ž., bývajúcej v Ž., obom zastúpeným JUDr. V. J., advokátom   so sídlom v Ž., o zaplatenie 1 600 000,-- Sk (53 110,27 EUR) s prísl., vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 6 C 235/2008, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu  

v Žiline z 19. apríla 2011 sp. zn. 5 Co 241/2010 rozhodol  

t a k t o :

Dovolanie žalovaných o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Žilina z 24. mája 2010 č. k. 6 C 235/2008-247 v odvolaním napadnutom

výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu 51 751,14 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že  

vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ponecháva rozsudok súdu prvého

stupňa nedotknutý a že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalobcovi

priznaná časť z uplatnených úrokov z omeškania (po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie

istiny, predstavujúcej nedoplatok kúpnej ceny za nehnuteľnosti predané žalobcom žalovaným,

zostalo predmetom konania už len príslušenstvo – úroky z omeškania), odôvodnil jeho vecnou

správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako aj

s odôvodnením rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní. Žiadali, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, alebo aby zrušil len rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie možnosti

konať pred súdom označili nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozsudku vyčítajúc

odvolaciemu súdu, že sa riadne nevysporiadal s ich odvolacími námietkami týkajúcimi sa

nesprávneho posúdenia čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, ktoré bolo posúdené súdom

prvého stupňa ako zmena žaloby, a s námietkami o vade žaloby spočívajúcej v jej podpísaní

neznámou osobou. Namietali tiež, že možnosť konať pred súdom im bola odňatá aj tým, že im

nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Dovolací súd síce už v tejto veci rozhodoval a to rozsudkom z 28. júna 2007 sp. zn.  

4 Cdo 109/2007, no v tomto rozhodnutí žiaden záväzný právny názor týkajúci sa meritórneho

posúdenia veci ani posúdenia otázky existencie či neexistencie vady návrhu nevyslovil.

Zaoberal sa len otázkou existencie samotného návrhu konštatujúc, že konanie nepochybne

začalo na návrh. Predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil z dôvodu vady konania

spočívajúcej v tom, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa

aj v časti, v ktorej bolo v rozpore so skutočnosťou. Z hľadiska prípustnosti dovolania

v zmysle uvedeného ustanovenia nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa  

§ 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil

však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení.

Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú žalovanými, ktorá mala

spočívať v odňatí ich možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil a že im nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu.

Odvolací súd v úvodnej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zrekapituloval

dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v ďalšej časti uviedol, že so skutočnosťami

namietanými žalovanými v odvolaní sa vysporiadal už prvostupňový súd, a že sa s jeho

skutkovými a právnymi závermi ako aj s ich odôvodnením stotožňuje. Okrem toho sa

výslovne zaoberal namietanou vadou návrhu odôvodňujúc správnosť záverov súdu prvého

stupňa o jej neexistencii, a poukazujúc na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní  

pred prvostupňovým súdom zaujal stanovisko aj k postupu tohto súdu v súvislosti

s písomným podaním žalobcu z 10.3.2005, konštatujúc správnosť jeho vyhodnotenia ako

zmeny žaloby v smere jej rozšírenia o ďalšie úroky z omeškania. Podľa názoru dovolacieho

súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky

na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže ním bola daná

odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu prvostupňového súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci. Námietky dovolateľov

v tomto smere preto neboli dôvodné.

Rovnako nedôvodnou bola aj ich námietka o odňatí možnosti konať pred súdom tým,

že im nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu. Občiansky súdny poriadok

v ustanovení § 209a ukladá súdu prvého stupňa povinnosť doručiť ostatným účastníkom

odvolanie s výzvou na možnosť sa k nemu vyjadriť, neukladá však povinnosť doručiť

ostatným účastníkom aj prípadné vyjadrenie k odvolaniu. Napriek absencii takéhoto

výslovného zákonného príkazu by nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu mohlo byť za určitých

okolností porušením princípu „rovnosti zbraní“ v konaní. O takýto prípad by išlo vtedy, ak by

vyjadrenie k odvolaniu malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho

súdu. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo

totiž v podstate len konštatovaním správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho skutkových

a právnych záverov vo vzťahu k odvolacím námietkam. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku

nevyplýva, že by odvolací súd k prijatiu jeho záverov viedlo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

žalovaných. Naopak je z neho zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa poukazujúc zároveň na to, že so všetkými v odvolaní

namietanými skutočnosťami sa dostatočne vysporiadal už tento súd.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných ako

neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa

mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2  

písm. b/ a c/ O.s.p.).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová