N
6 Cdo 161/2012
ajvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. Ľ. H., bývajúcej v S., proti odporcovi J. H., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. Milanom
Knopom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 C 3/2012,
o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2012 sp. zn. 20 Co 74/2012 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie odporcu označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné z 20. marca 2012 č. k. 1 C 3/2012-18 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo odporcovi uložené, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu číslo X., zapísaného na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. S., v ktorom býva navrhovateľka, a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu z užívania tohto domu, a ktorým bolo zároveň navrhovateľke uložené, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podala návrh na vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne poukazujúc na to, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, pretože boli osvedčené okolnosti preukazujúce pravdepodobnosť takého konania, ktoré bezprostredne indikuje násilie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 241ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci. Za inú vadu konania (vychádzajúc z obsahu podaného dovolania) označil nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.
Navrhovateľka sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p., aj keď neboli dovolaním namietané, pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože navrhovateľke v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová