6 Cdo 161/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. P., so sídlom v B.,
proti povinnému V., s.r.o., so sídlom v B., o vymoženie 17 429,26 eur (525 074 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. Er 334/97, o dovolaní
súdneho exekútora JUDr. L. B., E., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. marca
2009 sp.zn. 7 CoE 9/2009 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 21. mája 2007 č.k. Er 334/1997-15 exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod č. EX 107/1997 vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení exekúcie
rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok),
vychádzajúc z toho, že povinný výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu
stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, z ktorého dôvodu nie je možné
pokračovať v konaní. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) majúc za to, že oprávnená v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohla predvídať dôvod
zastavenia exekúcie, a preto jej nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 26. marca 2009
sp.zn. 7 CoE 9/2009 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z dôvodu 6 Cdo 161/2010
vecnej správnosti v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň vyslovil, že súdny exekútor nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenej sa ich náhrada nepriznáva. Dospel
k záveru, že vzhľadom k zániku povinného výmazom z obchodného registra 02.04.2005,
nie je možné neexistujúcemu subjektu uložiť žiadnu povinnosť. Procesné zavinenie
oprávnenej na zastavení konania nezistil, pretože návrh na vykonanie exekúcie podala v roku
1997 a povinný bol vymazaný z obchodného registra 02.04.2005, preto nemohla ani
pri náležitej opatrnosti predvídať stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného
konania v čase začatia exekučného konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu dovolania
vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Podľa
názoru dovolateľa zastavenie exekúcie z procesného hľadiska zavinila oprávnená, ktorá
podala návrh na vykonanie exekúcie proti nemajetnému povinnému. Uviedol tiež, že „Keďže
sa napriek tejto skutočnosti uskutočnilo na odvolacom súde pojednávanie, bola mi postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p. dôvodom na podanie dovolania“. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Oprávnená sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal predovšetkým
prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
6 Cdo 161/2010
V prejednávanej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti uzneseniu. V zmysle
§ 239 O.s.p. platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je
dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie (uznesenie) odvolacieho
súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu
na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho
exekútora v zmysle z ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. je vylúčená.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebným, prípad
odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 6 Cdo 161/2010
O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanou zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na súdnym exekútorom tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdení
dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného
v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu,
ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup
nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.
Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. tým, že „napriek tejto skutočnosti “ (zrejme toho, že oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie proti nesolventnému povinnému - poznámka dovolacieho súdu)
sa “uskutočnilo“ (zrejme správne má byť „neuskutočnilo“ - poznámka dovolacieho súdu)
pojednávanie.
Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu uvedenú vadu konania neopodstatnene.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
6 Cdo 161/2010
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania.
Súdny exekútor v dovolaní tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd
konal a rozhodol bez pojednávania.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd, keďže nešlo o procesné situácie uvedené
v ustanoveniach § 214 ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p., na prejednanie odvolania nemusel nariadiť
pojednávanie.
Dovolací súd poznamenáva, že ani podľa úpravy platnej pred účinnosťou zákona
č. 384/2008 Z.z. Občiansky súdny poriadok nevyžadoval nariadiť pojednávanie
na prejednanie odvolania, ak odvolanie smerovalo proti uzneseniu (porovnaj § 214 ods. 2
písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 14. októbra 2008).
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania súdneho exekútora nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
6 Cdo 161/2010
O práve na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože oprávnenej v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová