UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v D., B., v konaní zastúpenej procesnou opatrovníčkou Katarínou Šoltýsovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, právne zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 89, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24Pu/3/2017, o dovolaní T. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoP/10/2017 zo 7. apríla 2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) č. k. 24Pu/3/2017-10 z 13. 3. 2017 vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil prípustnosť prevzatia a držania T. T. v zdravotníckom zariadení a vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z, Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C. s. p.“); vo výroku o prípustnosti držania T. v predmetnom zdravotníckom zariadení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil konštatujúc, že pokiaľ okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zároveň vyslovil aj prípustnosť držania umiestnenej v zdravotníckom zariadení, postupoval v rozpore s ust. § 265 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C. m. p.“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že hospitalizácia je v danom prípade nevyhnutná pre možné ohrozenie umiestnenej ako aj jej okolia. Pokiaľ umiestnená v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom ustanovenú lehotu na vydanie a doručenie rozhodnutia (§ 262 C. m. p.), odvolací súd uviedol, že aj keď túto odvolaciu námietku umiestnenej možno považovať za opodstatnenú, nedodržanie lehoty na vydanie a doručenie rozhodnutia nezakladá v zmysle ust. § 67 C. m. p. bez ďalšieho vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
2. Proti potvrdzujúcemu výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu podala dňa 27. 8. 2017 T. T.(ďalej v texte aj „dovolateľka“) dovolanie namietajúc, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsahu, v dôsledku ktorej jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Odvolací súd „nereflektoval“ na ňou uplatnené odvolacie námietky, súvisiace s postupom zdravotníckeho zariadenia pri obmedzení jej osobnej slobody. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku zrušil.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou, zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietnuť.
4. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa ust. § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.
7. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti, týkajúcej sa prípustnosti prevzatia T. T. do zdravotníckeho zariadenia, spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v ust. § 236 C. s. p. Odvolací súd v bodoch 9, 10 a 11 svojho uznesenia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v potvrdenej časti za vecne správne, pričom sa tiež vysporiadal s odvolacou námietkou dovolateľky, ktorá sa týkala nedodržania lehoty v zmysle ust. § 262 C. m. p. Takéto odôvodnenie zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 236 C. s. p., v zmysle ktorého má uznesenie obsahovať stručné odôvodnenie. Vzhľadom na povahu konania danú ustanoveniami § 261 a § 262 C. m. p. je odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu postačujúce. Nemožno sa preto stotožniť s dovolacou námietkou dovolateľky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil jej právo na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p.
8. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.
9. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.