6 Cdo 155/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: JUDr. A. K., bývajúca v B., proti žalovanej: Slovenská republika – Národná rada Slovenskej republiky,

Bratislava, Námestie Alexandra Dubčeka 1, o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je

v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7 C 37/2007,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2011 sp.zn.

8 Co 34/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 29. decembra

2010 č.k. 7 C 37/2007-18 konanie zastavil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov

konania. O zastavení konania rozhodol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992“) majúc za to,

že žalobkyňa napriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatila súdny poplatok 4 733 €

vyrubený podľa položky 1 písm. a/ a b/ sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu

zákona č. 71/1992.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2011

sp.zn. 8 Co 34/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení

konania je správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), keďže žalobkyňa nezaplatila súdom prvého stupňa

správne vyrubený súdny poplatok. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že jej

odmeňovanie bolo v porovnaní s odmeňovaním sudcov uvedených v § 69 ods. 2 zákona  

č. 358/2000 Z.z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a tiež náhrady nemajetkovej 2

ujmy. V danej veci nešlo oslobodenie súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992, čoho sa žalobkyňa neopodstatnene

domáhala. Dospel k záveru, že poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1 písm. a/ a b/

sadzobníka súdnych poplatkov, keďže položka 7b, určujúca súdny poplatok z návrhu  

na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením   zásady rovnakého zaobchádzania  

podľa osobitného zákona, ako aj bod 6 spoločných poznámok k položkám 1 a 2, upravujúci

spoplatnenie viacerých v žalobe uplatnených nárokov, sa stali účinnými až 1. januára 2009.

Podľa prechodného ustanovenia § 18c ods. 6 k úpravám účinným od 1. januára 2009, kedy

nadobudol účinnosť zákon č. 465/2008 Z.z., za úkony navrhnuté alebo za konania začaté  

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov,

ak ďalej nie je uvedené inak.  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

tým, že konanie odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalobkyne odvolací súd

nesprávne ustálil, že predmetné súdne konanie nie je oslobodené od súdneho poplatku  

v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992, pretože žalobou sa domáha

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Súdy si riadne neujasnili,  

na základe akého právneho základu uplatnila svoje práva. Žalobu pritom podala dňa 15. mája

2007, t.j. v čase, kedy sa v nej uplatnené nároky ešte nespoplatňovali. Poukázala  

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca

2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992, sa

súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky

súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Podľa žalobkyne odvolací súd pri prejednávaní jej

odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bol povinný skúmať nielen to, či napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992, ale „mal

prihliadať aj na to, či s odkazom k § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod  

na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, o to

viac, že v obdobných prípadoch samotní navrhovatelia podnecovali tento postup.“ Podľa

žalobkyne „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška

súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekážku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda

práva na spravodlivý proces má v tomto konaní zásadný význam.“ V závere svojho dovolania

žalobkyňa odporuje záveru odvolacieho súdu ohľadne spoplatnenia viacerých v žalobe 3

uplatnených nárokov. Tvrdí, že nebolo správne vyrúbenie súdneho poplatku jednou sumou,

hoci išlo o dva samostatné nároky, ktoré sa spoplatňovali samostatne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá má právnické vzdelanie

a v dovolacom konaní teda nemusí byť zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný, keďže podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p.

dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie

stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil  

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie  

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalobkyne

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád

vymenovaných v § 237 O.s.p.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.

dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak  

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo 4

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala; ich

existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobkyňa namieta, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom

konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Za taký postup judikatúra považuje procesný postup súdu

priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení

účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho

práv. O odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež

v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek

tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom

na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie

začaté na základe žaloby žalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku.

Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, že a) súdne konanie o jej

žalobe je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č.71/1992 a tiež

o tvrdenie, že b) jej žalobou vyvolané konanie vôbec nebolo v čase jej podania uvedené

v sadzobníku súdnych poplatkov a preto sa v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 súdny poplatok, keďže

poplatková povinnosť vôbec nevznikla a analogické určenie výšky súdneho poplatku

neprichádzala do úvahy, vybraný nemal byť, a naostatok vytýka odvolaciemu súdu, že  

c) neskúmal „či s odkazom k § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie

konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretože

„rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška súdneho

poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekážku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva  

na spravodlivý proces, má v tomto konaní zásadný význam“.

5

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti,  

z ktorých žalobkyňa vyvodzuje, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať  

pred súdom, nie sú opodstatnené.

Ad a) Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že konanie o jej žalobe je oslobodené  

od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č.71/1992. Robí tak ale nedôvodne.

Podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 od poplatku je oslobodené súdne konanie

vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy, realizované novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom  

č. 531/2003 Z.z. (vtedy ešte pod písm. k/ vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona),

mal svoj dôvod v novej úprave konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, zaradenej do tohto procesného predpisu novelou vykonanou zákonom č. 424/2002

Z.z., teda konania vykonávaného v rámci správneho súdnictva, a nie sporového konania

vedeného vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného

zákona   č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane  

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)  

v znení neskorších predpisov, o aké konanie, ako to vyplýva z obsahu žaloby,

v preskúmavanej právnej veci nepochybne išlo.

V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd v tejto časti dôvodov dovolania

uzatvára, že sa na konanie začaté na základe žaloby žalobkyne nevzťahuje oslobodenie  

od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992.

Ad b) Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobkyne, že jej žaloba

nemala byť vôbec spoplatnená, keďže v čase jej podania konanie vo veciach súvisiacich  

s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona nebolo v sadzobníku

súdnych poplatkov uvedené.

Skutočnosť, že v čase podania žaloby konanie vedené vo veciach súvisiacich  

s porušením zásady rovnakého zaobchádzania nebolo uvedené v sadzobníku súdnych

poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov, neznamenala, že sa súdny poplatok za

6

také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. XIII. zákona č. 465/2008

Z.z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil položku 7d)

nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 (určujúcej súdny poplatok

v prípadoch, že pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba).

Argumentácia dovolateľky závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú

z celkom inej poplatkovej situácie.

Keďže sa na konanie začaté na základe žaloby žalobkyne nevzťahovalo oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 a súdny

poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval

súd prvého stupňa v súlade so zákonom pokiaľ konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa

napriek súdnej výzve a poučeniu nezaplatila súdny poplatok splatný podaním žaloby; rovnako

postupoval v súlade so zákonom odvolací súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Zákonu zodpovedajúci postup súdov oboch nižších stupňov nemohol mať za následok odňatie

možnosti navrhovateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Ad c) Pokiaľ žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu, že neskúmal „či s odkazom k § 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude

rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretože „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či

vyrubený súdny poplatok (výška súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekážku

v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva na spravodlivý proces, má v tomto konaní

zásadný význam“, dovolací súd iba stručne poznamenáva, že cieľom prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu

komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii

vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom

komunitárnym. Posúdenie otázky, či zastavením konania z dôvodu nezaplatenia súdneho

poplatku sa účastníkovi neodňala možnosť konať pred súdom, nie je súčasťou výkladu

a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je v danej

právnej veci kompetentný dovolací súd.

7

Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne

nemožno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p., a preto jej mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová