Najvyšší súd

6 Cdo 153/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. M., zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 4, proti žalovanej S.,

zastúpenej

JUDr. Katarínou Cibulkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Winterova č. 38,

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp.zn. 10 C 50/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 20. marca 2012 sp.zn. 10 Co 63/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil

rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

z 10. februára 2011 č.k. 10 C 50/2010-221, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru danej jej žalovanou 5. júla 2009 podľa § 63

ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce). Potvrdenie prvostupňového

rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi

závermi súdu prvého stupňa.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou konania a nesprávnym právnym

posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označila nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky

skutkovo a právne relevantné otázky týkajúce sa predmetu sporu.  

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený odmietnuť poukazujúc na to, že rozhodnutia nižších súdov zodpovedajú

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci

samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako

nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani

o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk

uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá

mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok odvolacieho súdu

nebol dostatočne odôvodnený.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotožnil s odôvodnením

prvostupňového rozsudku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné

posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento

kontext je zrejmé, že odvolací súd dal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné

skutkové a právne otázky týkajúce sa predmetu prejednávanej veci, a to tak, ako sú tieto

uvedené na strane 4 až 7 prvostupňového rozsudku. Okrem toho sa osobitne vyjadril aj

k odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúc na zákonné podmienky pre použitie

výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a konštatujúc, že bola

preukázaná nadbytočnosť žalobkyne ako dôsledok organizačných zmien u žalovanej, a že

žalovaná nesledovala realizáciou svojich práv poškodenie práv žalobkyne, a jej konanie

nebolo šikanózne, ani diskriminačné, a ani odporujúce dobrým mravom. Podľa názoru

dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak

spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku správnosť právnych

záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná, lebo prípadne

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.

V tejto súvislosti s požiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa

ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní.  

Dovolateľkou namietaná tzv. iná vada, týkajúca sa hodnotenia dôkazov a z neho

vyvodených skutkových zistení súdom prvého stupňa, a tiež aj nesprávne právne posúdenie

veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, sami osebe

však prípustnosť dovolania nezakladajú.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.  

v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať

správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

jej zástupkyne k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová