Najvyšší súd
6 Cdo 153/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. M., zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 4, proti žalovanej S.,
zastúpenej
JUDr. Katarínou Cibulkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Winterova č. 38,
o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. 10 C 50/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 20. marca 2012 sp.zn. 10 Co 63/2011 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil
rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
z 10. februára 2011 č.k. 10 C 50/2010-221, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne
o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru danej jej žalovanou 5. júla 2009 podľa § 63
ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce). Potvrdenie prvostupňového
rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou konania a nesprávnym právnym
posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom označila nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky
skutkovo a právne relevantné otázky týkajúce sa predmetu sporu.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
neopodstatnený odmietnuť poukazujúc na to, že rozhodnutia nižších súdov zodpovedajú
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci
samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako
nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani
o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk
uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá
mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok odvolacieho súdu
nebol dostatočne odôvodnený.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotožnil s odôvodnením
prvostupňového rozsudku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné
posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento
kontext je zrejmé, že odvolací súd dal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné
skutkové a právne otázky týkajúce sa predmetu prejednávanej veci, a to tak, ako sú tieto
uvedené na strane 4 až 7 prvostupňového rozsudku. Okrem toho sa osobitne vyjadril aj
k odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúc na zákonné podmienky pre použitie
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a konštatujúc, že bola
preukázaná nadbytočnosť žalobkyne ako dôsledok organizačných zmien u žalovanej, a že
žalovaná nesledovala realizáciou svojich práv poškodenie práv žalobkyne, a jej konanie
nebolo šikanózne, ani diskriminačné, a ani odporujúce dobrým mravom. Podľa názoru
dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak
spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku správnosť právnych
záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná, lebo prípadne
nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.
V tejto súvislosti s požiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa
ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní.
Dovolateľkou namietaná tzv. iná vada, týkajúca sa hodnotenia dôkazov a z neho
vyvodených skutkových zistení súdom prvého stupňa, a tiež aj nesprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, sami osebe
však prípustnosť dovolania nezakladajú.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať
správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením
jej zástupkyne k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. novembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová