UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J.. F. K., bývajúceho v W. N. M., D. Ľ. XXX/X, zastúpeného JUDr. Ivanou Orosovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Masarykova 10 a 2/ V.. Z. K., bývajúceho v W., P.. W. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ V. A., bývajúcej v W., L. XX, prechodne v L., XXXX E. P. P., B. F., K., 2/ T. P. M., bývajúcej v L., XXXX E. P. P., B. F., K., 3/ V. F., bývajúcemu v L., XXX Z. E. A. XXX, B. F., K. a 4/ D. T., bývajúcej v L., XXXXX G. B. XXX N., K., o 3 319,30 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/50/2007, o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2018 sp. zn. 16 Co 15/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovaným 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. mája 2009, č. k. 29C/50/2007- 129 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 425,79 eur na účet právneho zástupcu žalovanej 1/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ ďalej súd prvej inštancie uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ trovy konania vo výške 262,45 eur na účet právneho zástupcu žalovanej 2/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu 1/ a vo vzťahu k žalobcovi 2/ premlčaním jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 15. mája 2003 sp. zn. 15C/144/94, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 12. novembra 2003 sp. zn. 3 Co 343/03.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením (v poradí druhým) z 25. januára 2018 sp. zn. 16 Co 15/2017 pripustil späťvzatie žaloby žalobcom 1/, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ a konanie voči nemu zastavil. Žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobcovi1/ náhradu trov dovolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorého výsledkom bolo uznesenie z 23. februára 2017 sp. zn. 7 Cdo 32/2016, ktorým bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu (prvé v poradí) z 30. augusta 2012 sp. zn. 16 Co 125/2012, nepriznal. Žalovaným 3/ a 4 odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že žalobca 1/ vzal podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 3. novembra 2017 žalobu späť. Žalované 1/ a 2/ sa na výzvu odvolacieho súdu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20. novembra 2017 vyjadrili, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaní 3/ a 4/ sa k späťvzatiu žaloby žalobcom 1/ nevyjadrili. Odvolací súd tak rozhodol v súlade s ustanovením § 370 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) o pripustení späťvzatia žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ a konanie voči nemu zastavil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobcovi 1/ nevznikol nárok na náhradu trov konania, pretože späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a žalovaným 3/ a 4/ trovy preukázateľne nevznikli. Trovy žalovaných 1/ a 2/ vynaložené v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní nemožno považovať za neúčelné, a preto bolo dôvodné priznať im nárok na ich náhradu. Napriek tomu, že žalobca 1/ bol v dovolacom konaní (Pozn.: sp. zn. 7 Cdo 32/2016) úspešný, odvolací súd žalobcovi 1/ trovy dovolacieho konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 2 v spojení s ustanovením § 257 C. s. p.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu z 25. januára 2018 sp. zn. 16 Co 15/2017 podal žalobca 1/ dovolanie. Dovolanie odôvodnil v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie podal žalobca 1/ proti výrokom uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov konania, ktorými odvolací súd priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. V dovolaní žalobca 1/ namietal, že povinnosť nahradiť trovy konania mala byť uložená aj žalobcovi 2/, a teda obom žalobcom spoločne a nerozdielne. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom vykazovalo veľa procesných nedostatkov. Trovy konania, k úhrade ktorých bol žalobca 1/ zaviazaný, podľa jeho názoru nezavinil. Súd nesprávnym procesným postupom podľa § 256 ods. 2 C. s. p. priznal náhradu trov konania žalovaným. Právne úkony, ktoré v konaní žalobca 1/ vykonával, boli z jeho strany nutné z dôvodu ochrany práv žalobcov. Dovolaciemu súdu žalobca 1/ navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaní 1/ až 4/, ani žalobca 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.
5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietnuť.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalobca 1/ odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.
8. V zmysle § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) C. s. p. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnutérozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
9. V danom prípade žalobca 1/ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania, ktoré však nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí (porov. R 73/2018). Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p. preto nemožno vyvodiť.
10. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu 1/ z ustanovenia § 420 C. s. p. nevyplýva, dovolací súd jeho dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p.
11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ až 4/ ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.
12. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.