6Cdo/152/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako prokurista advokát JUDr. Juraj Klačan, proti žalovaným 1/ I. T., bývajúcemu vo E., P. a 2/ N. T., bývajúcej vo E., P., za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Križkova 9, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Peter Kubovič, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, o zaplatenie 1 457,67 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6 C 177/2011, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2016 sp. zn. 2Co/451/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 24. apríla 2013 č. k. 6C/177/2011-90, ktorým bola žalovanej 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 457,67 Eur spolu s 9% úrokmi z omeškania od 28. 7. 2009 do zaplatenia, a zaplatiť jej aj náhradu trov konania 87 Eur a 484,24 Eur, a to v splátkach po 30 Eur mesačne (voči žalovanému 1/ bola žaloba právoplatne zamietnutá). Odmietnutie odvolania odôvodnil jednak tým, že vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože medzi žalovanou 2/ a ním neexistoval žiadny spôsob vyrovnania vzťahu, ktorý by vyplýval z právneho predpisu a ktorý by ho bez ďalšieho oprávňoval na podanie odvolania, a jednak tým, že žalovaná 2/ nevyslovila s odvolaním súhlas, keď na výzvu, či s odvolaním súhlasí alebo nesúhlasí, nereagovala (nevyjadrila sa), preto ani nebolo možné posúdiť, či tento úkon odporoval alebo neodporoval jej záujmu.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že jeho prípustnosť odvodzuje z vady konania podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“). Za takúto vadu označil nesprávne odmietnutie odvolania. Namietal, že odmietnutím odvolania, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, že odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), platného v čase odvolania, keď správne mal vychádzať z § 93 ods. 4 tohto predpisu.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie dovolateľa ako nedôvodné zamietnuť. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa s ním stotožňuje.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), príslušný na prejednanie dovolania v zmysle § 35 C. s. p., po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších predpokladov a podmienok prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti), k porušeniu ktorého môže dôjsť napr. zastavením konania alebo odmietnutím podania či opravného prostriedku, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

8. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd správne rozhodol o odmietnutí odvolania podaného vedľajším účastníkom a svoj záver aj riadne a zrozumiteľne odôvodnil. Správne konštatoval, že v danom prípade z právneho predpisu nevyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovanou 2/ a vedľajším účastníkom, preto ten v zmysle § 201 veta druhá O. s. p. nebol oprávnený bez ďalšieho (t. j. bez ohľadu na postoj žalovanej 2/, na strane ktorej vystupoval) podať odvolanie. Pretože žalovaná 2/ na výzvu súdu nereagovala, a teda sa nevyjadrila, či s odvolaním súhlasí, správne z tohto dôvodu odvolanie odmietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu je súladné s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2014 sp. zn. 6 Cdo 77/2014 uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 10 s právnou vetou, podľa ktorej ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá O. s. p.), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom zostane napriek výzve súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním. V označenom rozhodnutí najvyšší súd na odôvodnenie prijatého záveru uviedol, že ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O. s. p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následokodmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. aj by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Zároveň konštatoval, že rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv totiž zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania.

9. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie vedľajšieho účastníka podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dovolacími námietkami týkajúcimi sa právneho posúdenia veci, resp. aplikácie a interpretácie práva EÚ.

10. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť jej náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.