Najvyšší súd
6 Cdo 151/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ JUDr. J. G., p., 2/ Mgr. D. S., p., 3/ JUDr. G. G., p., 4/ Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš, 5/ M. D., bývajúcemu vo V., 6/ J. F., bývajúcemu v D.
a 7/ Ing. D. K., bývajúcemu v C., o nemajetkovú ujmu, vedenej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 5 C 224/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 31. marca 2011 sp. zn. 17 Co 64/2011 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd označeným uznesením odmietol
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom z 5. januára 2011 č. k.
5 C 224/2008-156, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie podania, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho
neprípustnosťou poukazujúc na § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nie je
prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o podaní podľa § 41 ods. 1 alebo o odvolaní
podľa § 209 ods. 1.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom namietal,
že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemá právnické vzdelanie a nemôže
právne doplniť niečo, čomu nerozumie. Žiadal preto uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci nie je
prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade je dovolanie podané proti výroku uznesenia odvolacieho súdu
o odmietnutí odvolania, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených
v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci ani o potvrdzujúci výrok
uznesenia odvolacieho súdu, preto prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. neprichádza
do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj odmietnutím odvolania
účastníka, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené všetky predpoklady. V danej veci však
o takýto prípad nejde.
Odvolací súd správne odmietol odvolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu
prvostupňového súdu, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Ide totiž o uznesenie, ktorým sa rozhodlo
o podaní podľa § 43 ods. 1 O.s.p. (teda ktorým bola urobená výzva na doplnenie podania),
proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p. nie je prípustné. Správnym
rozhodnutím o odmietnutí odvolania mu preto neodňal možnosť konať pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová