UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. U., bývajúcej v X., proti žalovanej T. Y., U., o zaplatenie 663,87 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie 614,09 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 41 C 308/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2013 sp. zn. 14 Co 194/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 14. februára 2011 č. k. 41 C 308/2009-131 návrh žalobkyne a vzájomný návrh žalovanej zamietol a rozhodol o trovách konania.
O odvolaní žalobkyne a žalovanej rozhodol Krajský s ú d v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. januára 2013 sp. zn. 14 Co 194/2011 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrh žalobkyne zamietol. V časti vzájomného návrhu žalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej s umu 614,09 eur a s polu s úrokom z omeškania a rozhodol o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania.
Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ako aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodovať o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania, skúmal ďalšiu zo základných podmienok prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Dospel pritom k záveru, že žalobkyňa podala dovolanie oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol žalobkyni doručený 11. marca 2013 a žalovanej 6. marca 2013. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu teda nadobudlo právoplatnosť 11. marca 2013 (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila uplynutím dňa 11. apríla 2013 (§ 57 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 240 ods. 1 O. s. p.). Žalobkyňa, ako to vyplýva z odtlačku podacej pečiatky odvolacieho súdu (č. l. 214 spisu), podala dovolanie osobne 9. mája 2013, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Keďže zmeškanie lehoty, v ktorej môže účastník podať dovolanie, nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2 veta prvá O. s. p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a táto si ich ani neuplatňovala.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.