6Cdo/148/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. G., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v B., Y. XXX, zastúpeného Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dlhá 2, IČO: 36 857 793, proti žalovanej ČISTÁ FIRMA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Záblatská 7, IČO: 50 786 229, zastúpenej JUDr. Juraj Klimčo a spol. s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Smetanova 7, IČO: 51 123 592, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C/25/2018, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. septembra 2018 sp. zn. 5Co/144/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 1. júna 2018 sp. zn. 17C/25/2018 tak, že nariadil neodkladné opatrenie a žalovanej zakázal previesť, zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek právo tretích osôb k vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 15C/32/2018.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Odvolaciemu súdu vyčítala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v intenciách § 220 ods. 2 C. s. p. nedostatočne odôvodnené a nezohľadňujúce ustálenú rozhodovaciu prax. Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že dovolanie považuje za neprípustné a navrhujeho odmietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, zastúpenou advokátom, sa zaoberal jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti.

9. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu takýto atribút nespĺňa.

10. Dovolací súd nespochybňuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, môže byť rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, ak samotné neodkladné opatrenie zahŕňa v sebe vec samu. V tejto súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti uznesenie najvyššieho súdu z 11. októbra 2017 sp. zn. 3 Cdo 157/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 21/2018, podľa ktorého „dovolanie nie je podľa § 420 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba.

11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podal aj žalobu vo veci samej, keďže samotné neodkladné opatrenie má podľa odvolacieho súdu trvať do právoplatnosti rozhodnutia o odporovacej žalobe, ktorý spor je vedený súdom prvej inštancie pod sp. zn. 15C/32/2018. Nejde preto o prípad neodkladného opatrenia, v ktorom by bola obsiahnutá vec sama, a teda o prípad, kedy by išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Nie sú tak splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 420 C. s. p. Žalovaná tak dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prípustné.

12. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

14. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.