UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: U. A., nar. XX. X. XXXX, bývajúci v L., T., zastúpeného splnomocnenkyňou JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 18, proti žalovanému: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Bratislave, Ivanská cesta 93, IČO: 35 778 458, zastúpenému splnomocnenkyňou Zukalová - Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Laurinská č. 10, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Dagmar Zukalová, o určenie neplatnosti výpovede a iné, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/27/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla 2017, sp. zn. 8Co/372/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Odôvodnenie
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II sa žalobca domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa 18. októbra 2010 je neplatná, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 4 178,94 € mesačne, a to odo dňa skončenia pracovného pomeru až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do času, keď súd rozhodne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 3. mája 2016, č. k. 9C/27/2011-715 rozhodol tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vo veci opätovne vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na strane žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré je mu vytýkané vo výpovedi z pracovného pomeru danej mu v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce ako neoprávnené pripojenie zariadenia WIFI do počítača DHM 606/2008 a neoprávnené nainštalovanie nelegálneho softvéru. Žalobca ako vedúci pracoviska TZL (rádiokomunikačných systémov) požiadal o vydanie počítača, ktorý mal slúžiť ako náhradný diel pre systém RCMS Rohde & Schwarz (vysielače -prijímače), ktorým sa zabezpečuje hlasová komunikácia medzi riadiacim strediskom letovej prevádzky a pilotom lietadla. Z protokolu o konfigurácii PC DHM 606/2008 bol zistený zásah do hardvéru a softvéru počítača, v dôsledku ktorého nemohol predmetný počítač slúžiť ako náhradný diel, teda nemohol slúžiť účelu, na ktorý bol určený. Žalobca si bol vedomý porušenia pracovnej disciplíny (zápis zo 4. 10. 2010 bod 8, ako aj vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 30. 5. 2011). Porušenie pracovnej disciplíny bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, pričom všetci svedkovia uviedli, že sporný počítač bol určený ako náhradný diel pre systém Rohde & Schwarz a akékoľvek zásahy do jeho hardvéru a softvéru boli neprípustné. Počítač mohol byť použitý len na prevádzkové účely, na tieto účely však použitý nebol, pretože konfigurácia nezodpovedala systému, ktorý pre systém Rohde & Schwarz vyžaduje žalovaný. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho zrušujúcom uznesení (sp. zn. 8Co/598/2014 zo dňa 27. 1. 2015), pričom dôsledne vyhodnotil dôležitosť žalobcom vykonávanej práce a pozície, ktorú v hierarchii pracovného zaradenia u žalovaného zastával. V súvislosti so splnením podmienok na výpoveď danú žalobcovi v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že jedným z predpokladov odôvodňujúcich aplikáciu tohto ustanovenia je to, že zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Zdôraznil, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca. Porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod skončenia pracovného pomeru musí dosahovať určitý stupeň intenzity, pričom musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní miery zavinenia žalobcu na porušení pracovných povinností možno v neprospech žalobcu zobrať do úvahy skutočnosť, že ako vedúci zamestnanec („vedúci pracoviska TZL/LTS-hlasová komunikácia“) zodpovedal za bezpečnosť letovej prevádzky, pričom zabezpečoval priame a bezchybné komunikačné spojenie medzi riadiacim strediskom letovej prevádzky a pilotom lietadla. Z uvedených dôvodov dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom a s vysokou mierou intenzity, preto žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 11. apríla 2017, sp. zn. 8Co/372/2016 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 378 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „C. s. p.“) ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, vrátane odvolacej námietky týkajúcej sa dodržania v zákone stanovenej objektívnej jednoročnej lehoty na podanie výpovede (z pracovného pomeru), označil odvolací súd za neopodstatnené. Zdôraznil, že žalobca sa konaním, ktoré mu žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru (danej mu podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce) vytýkal, dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Uviedol, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny posúdil súd prvej inštancie správne, a to z hľadiska všetkých relevantných kritérií, pričom úvahy, na ktorých založil závery o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný ako poskytovateľ letových prevádzkových služieb má prísne regulovanú povinnosť dbať na zaistenie bezpečnosti a plynulosti letovej prevádzky a predchádzať rizikám, ktoré by mohli potencionálne spôsobiť ohrozenie bezpečnosti a plynulosti letovej prevádzky, ako aj ohrozenie spoľahlivosti technických zariadení. Pokiaľ došlo konaním žalobcu k reálnemu ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti leteckej prevádzky, nemožno žalovanému, ktorý za bezpečnosť a plynulosť letovej prevádzky nesie zodpovednosť vytýkať, že prísne postihuje prípady, keď porušením jeho vnútorných predpisov regulujúcich oblasť letovej prevádzky došlo hoc len potencionálne k ohrozeniu jej bezpečnosti a plynulosti. Žalobca sa dopustil porušenia základných povinností zamestnanca (§ 81 písm. a/, c/, e/ Zákonníka práce), konal tiež v rozpore s povinnosťami vedúceho zamestnanca (§ 82 písm. e/, f/ Zákonníka práce), pričom sa dopustil aj porušenia viacerých vnútorných predpisov žalovaného, s ktorými bol riadne oboznámený. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom neznižuje ani tá skutočnosť, že žalovaný mu ponúkol zaradenie na iné pracovné miesto, pretože pokiaľ žalobca nesúhlasil s jeho zaradením na nižšiu pracovnú pozíciu, tak od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalobcu vo funkcii vedúceho zamestnanca, pri výkone ktorej porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu.
4. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p., pričom uviedol, že odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia (ako aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil) je nepresvedčivé, argumentačne nedôsledné, popierajúce obsah, význam a zmysel aplikovaných právnych noriem. Zdôraznil, že „zásadné nedostatky rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré sú nezlučiteľné so zmyslom a podstatou práva na spravodlivý proces spôsobujú, že postupom odvolacieho súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatnenie jeho procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. Namietal, že z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé na základe čoho súdy oboch inštancií dospeli k záveru, že konanie žalobcu naplnilo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca v dovolaní uviedol, že ak by jeho konanie bolo takým závažným porušením pracovnej disciplíny (ako to v odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch inštancií uviedli), tak by žalovaný nemal záujem na ďalšom zotrvaní žalobcu v pracovnom pomere, aj keď na inej pracovnej pozícii. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu označil za arbitrárne, pričom zdôraznil, že povinnosťou súdu je nielen vykonať dôkazy, ale ich aj náležite vyhodnotiť a posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť v prejednávanej veci. Navrhol, aby dovolací súd, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje tak s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozhodnutia, ktoré by malo nedostatky v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázal na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej nedostatok riadneho odôvodnenia (dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu), rovnako ako často namietaný nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci, nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f /C. s. p. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.
7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.
10. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.
11. V predmetnej veci odôvodnil dovolateľ prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a arbitrárne.
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu namietal, že odvolací súd svoje rozhodnutie nepresvedčivo a arbitrárne odôvodnil.
13. Tvrdenie dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, nepovažuje dovolací súd za dôvodné. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad na to, aby bola konštatovaná existencia vady vyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. Z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno totiž konštatovať, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a z akých dôvodov, aké bolo stanovisko žalovaného k požadovanému určeniu a k uplatnenému nároku na náhradu mzdy, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol, tak ako rozhodol. Dovolateľ preto nedôvodne namietal nepresvedčivosť a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Pre úplnosť dovolací súd ďalej poznamenáva, že pri posudzovaní odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., neposudzuje správnosť právnych záverov v ňom obsiahnutých, pretože k tomuto kroku by mohol pristúpiť len v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné.
14. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté dovolateľom namietanou zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie nie je prípustné a preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.
15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.) teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.