6 Cdo 147/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. V., naposledy bývajúceho v B. a 2/ I. V., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovaným 1/ JUDr. A. W., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou

so sídlom v Š. a 2/ JUDr. Ľ. C., bývajúcemu v B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou P.,

s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. L. P.,

o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.

zn. 18 C 58/07, o dovolaní žalobkyne 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 20. septembra 2010   sp. zn. 3 Co 123/2010 rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 20. septembra 2010 sp. zn. 3 Co 123/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 3. mája 2010 č. k. 18 C 58/2007–153 uložil

žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 1/ náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1 751,54 EUR k rukám jej advokátky  

JUDr. E. B., a žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške

3 059,27 EUR k rukám advokáta JUDr. L. P..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcov uznesením  

z 20. septembra 2010 sp. zn. 3 Co 123/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň

rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie

prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa 2/. Žiadala, aby

dovolací súd uznesenia oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila nesprávnom právnym posúdením veci odvolacím súdom.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo

podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.

Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p. a iných vád konania,

pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou

z ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p.

Podľa ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných procesných podmienok,

na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania (§ 103 O.s.p.). V zmysle

ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť fyzických osôb mať

práva a povinnosti a teda aj ich spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou.  

Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu

upravuje   § 107 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom

konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä

vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje

s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby

sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účastník konania J. V., označený

ako žalobca 1/, v priebehu odvolacieho konania dňa X. zomrel. Odvolací súd o uvedenej

skutočnosti nebol informovaný a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ (ktorým bola uložená spoločná a

nerozdielna povinnosť a ktorí, vzhľadom na ich vzájomný vzťah a predmet sporu, mali

postavenie nerozlučných spoločníkov) rozhodol uznesením dňa 20.9.2010, teda v čase, keď

žalobca 1/ už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Tým bolo konanie pred ním

postihnuté vadou zakladajúcou nielen prípustnosť ale zároveň aj dôvodnosť podaného

dovolania. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než uznesenie odvolacieho súdu z tohoto

dôvodu zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011  

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová