6 Cdo 144/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Dr. E. D., bývajúceho v S., 2/ A. D., bývajúcej v S., 3/ M. M., bývajúcej v T., 4/ M. M., bývajúceho   v T., 5/ J. L.,

bývajúcej v T., 6/ A. L., bývajúcej v B., všetci v dovolacom konaní zastúpení JUDr. M. Č.,

advokátkou so sídlom v T. proti žalovanému M., o určenie splniť povinnosť a iné, vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 24 C 61/2006, o dovolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 9. februára 2010, sp.zn. 17 Co 260/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcov 1/ až 6/ o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 24. februára 2009, č.k. 24 C 61/2006-395 zamietol

žalobu žalobkyne 2/ o zaplatenie 8 342 eur a žalobu žalobcov   3/ až 6/ o zaplatenie   sumy  

2 562,07 eur, ktorých plnení sa domáhali z titulu vkladu do zámeny nehnuteľnosti a z titulu

platby za vyňatie z pôdneho fondu. V tejto časti zamietol i žalobu žalobcu 1/. Rovnako

zamietol aj žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému povinnosť prevziať  

do svojho vlastníctva plynovod, vodovod a kanalizáciu s následným zabezpečením ich

prevádzkovania odborne spôsobilým prevádzkovateľom a povinnosť dokončiť výstavbu

prečerpávajúcej stanice s výtlakom, prípadne ČOV a komunikácie podľa stavebného

povolenia č. sp. O. s následným zabezpečením jej údržby. Žalobu žalobcov 1/ až 6/ o

zaplatenie 3 896,97 eur z titulu náhrady za vklad do verejného osvetlenia, o zaplatenie 39

500,76 eur z titulu náhrady za vklad do výstavby plynovodu a o zaplatenie 52 592,31 eur  

z titulu vkladu do výstavby vodovodu vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcov týkajúci sa zaplatenia peňažnej sumy ako vkladu   do zámeny nehnuteľnosti a platby za vyňatie z pôdneho fondu, je premlčaný. Keďže žalovaný

sa premlčania dovolal, nemohol premlčané právo žalobcom priznať. V prípade žalobcu 1/

dospel k záveru, že v tejto časti konania nie je aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ ide o

výrok, ktorým žalobcovia žiadali uložiť žalovanému povinnosť prevziať do svojho vlastníctva

plynovod, vodovod, kanalizáciu a zabezpečovať ich prevádzku odborne spôsobilým

prevádzkovateľom, vyslovil názor, že zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva

možnosť komukoľvek súdnym rozhodnutím uložiť, aby čokoľvek prevzal   do svojho

vlastníctva proti svojej vôli. Zamietnutie žaloby o uloženie povinnosti dokončiť výstavbu

prečerpávajúcej stanice s výtlakom, prípadne ČOV a komunikácie podľa stavebného

povolenia č. sp. O. s následným zabezpečením jej údržby odôvodnil tým, že   zo žiadneho

hmotnoprávneho, ale ani procesného predpisu nevyplýva možnosť súdu uložiť plnenie

povinnosti, ktorá vyplýva zo stavebného povolenia, a to bez ohľadu na to, či toto stavebné

povolenie je platné alebo zaniklo.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. februára 2010, sp.zn. 17 Co 260/2009  

na odvolanie žalobcov rozsudok okresného súdu preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p.

v medziach odvolania, t.j. v celom rozsahu s výnimkou výroku, ktorým bola časť žaloby

vylúčená na samostatné konanie a zistil, že v napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného

súdu potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V celom rozsahu sa stotožnil  

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a tiež s dôvodmi jeho rozhodnutia.  

V odôvodnení preto iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody a reagoval na niektoré skutočnosti vyplývajúce z odvolania (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalobcovia 1/ až 6/.

Žiadali, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie. Vyčítali odvolaciemu súdu, že vo veci nenariadil pojednávanie, hoci ide

o zložitú kauzu. Okrem toho vec sa dotýka práv aj iných subjektov, z ktorého dôvodu

nariadenie pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd mal podľa

dovolateľov pojednávanie nariadiť aj preto, lebo dokazovanie, ktoré navrhli vykonať, malo

rozhodujúci význam pre správne rozhodnutie vo veci. Namietali tiež, že žalobca 1/ bol počas

výpovede neustále prerušovaný a teda, že prvostupňový súd mu neumožnil vypovedať

o všetkých právne významných skutočnostiach. V tejto súvislosti na súde prvého stupňa

vzniesli opakovane aj námietky proti zneniu zápisnice z pojednávania z 25. septembra 2009. Dovolanie odôvodnili tiež tým, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Žalované mesto vo vyjadrení k dovolaniu navrhlo, aby dovolací súd dovolanie

žalobcov zamietol a zaviazal ich nahradiť trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podali včas oprávnené osoby (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, že dovolanie

žalobcov smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok  

vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil  

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného  

v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné, ani nebola vyslovená

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď nenariadil

pojednávanie, hoci navrhli vykonať dôkazy, ktoré mali rozhodujúci význam pre správne

rozhodnutie vo veci a nariadenie pojednávania si vyžadovala aj zložitosť veci a dôležitý

verejný záujem, tejto námietke nemožno prisvedčiť.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu pojednávanie nariadiť okrem

iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom

prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy

odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého

stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované

prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci odvolací súd považoval skutkové

zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovažoval preto

za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie

doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Nemožno mu preto vyčítať, že jeho

postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, bol v rozpore so zákonom.

Dovolací súd sa nestotožňuje ani s názorom dovolateľov, že v danej veci bolo treba

pojednávanie nariadiť z dôvodu uvedeného v § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa dôvodovej

správy novely O.s.p. vykonanej zákonom 384/2008 Z.z., ktorým bolo do znenia včlenené toto

ustanovenie, zákon necháva na voľnej úvahe odvolaciemu súdu, kedy nariadi pojednávanie  

z dôvodu dôležitého verejného záujmu. Spravidla pôjde o veci týkajúce sa v rôznych

súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku, sídliska.

Dovolatelia však neuviedli, v čom konkrétne bola táto vec z hľadiska verejného záujmu tak

dôležitá, že si to vyžadovalo na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Len samotné tvrdenie dovolateľov o existencii dôležitého verejného záujmu bez bližšieho zdôvodnenia

vplyvu konania na širší okruh subjektov, neobstojí. Samotná skutočnosť, že jedným

z účastníkov konania je M., nemôže znamenať, že automaticky ide o vec z hľadiska

verejného záujmu za dôležitú.  

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd

postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie žalobcov smerujúce proti

rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Uvedený postup

odvolacieho súdu nemal preto za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p.

Námietky dovolateľov spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa neumožnil žalobcovi

1/ vypovedať o všetkých právne významných skutočnostiach a že nesprávne uviedol  

do zápisnice na pojednávaní dňa 25. septembra 2008 obsah jeho prednesu, považoval

dovolací súd za nedôvodné. Skutočnosť, že by žalobca 1/ nemal možnosť riadne sa vyjadriť

ku všetkým právne významným okolnostiam prípadu, z obsahu zápisnice z 25. septembra

2008, ale ani z následných podaní žalobcov (ich právnej zástupkyni), nevyplýva. Nesprávnosť znenia zápisnice z 25. septembra 2008 bola odstránená následne v zápisnici o pojednávaní

z 13. novembra 2008.

Dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)

je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,  

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení  

s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Dovolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich

nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. mája 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová