Najvyšší súd

6 Cdo 143/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovanému JUDr. J. G., prokurátorovi Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o zaplatenie 66 387,84 EUR, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C 154/2008, o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2011 sp. zn.  

4 Co 360/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

Okresného súdu Zvolen z 27. septembra 2011 č. k. 16 C 154/2008-176, ktorým žalobcovi

nebol ustanovený zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie o jeho dovolaní proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta 2011 sp. zn. 3 Cdo 136/2011,

3 Cdo 137/2011, 3 Cdo 138/2011 a 3 Cdo 143/2011. Potvrdenie uznesenia súdu prvého

stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, že obsah spisu nenasvedčuje

tomu, že by u žalobcu nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Uviedol, že

napadnuté uznesenie mu bráni vo výkone spravodlivosti, a že ustanovenie zástupcu vyžaduje

ochrana jeho záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev /§ 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p./ na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti

dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti  

s rozhodovaním o žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nebola

postupom odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi realizácia tých

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Za odňatie možnosti konať  

pred súdom nemožno považovať ani samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho

žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Pre ustanovenie zástupcu v dovolacom

konaní o dovolaní proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho

súdu, nie je splnený základný zákonný predpoklad, a to, že nejde (v tomto dovolacom konaní)

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. V zmysle ustanovenia § 10a O.s.p.

nie je totiž daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať

o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho

súdu.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012  

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová