6 Cdo 143/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. B., bývajúca vo V. a 2/ J. Š., bývajúci v K., proti odporcom: 1/ P. B., bývajúci vo V., v dovolacom konaní
zastúpený JUDr. G. Z., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., a 2/ O. B.,
bývajúca vo V., o určenie vlastníckeho práva, ktorá vec je vedená na Okresnom súde
Galanta pod sp.zn. 8 C 105/2006, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave z 26. augusta 2009 sp.zn. 23 Co 289/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o určenie vlastníckeho práva Okresný súd Galanta (súd prvého stupňa)
uznesením zo 7. mája 2009 č.k. 8 C 105/2006-93 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal odporcom 1/ a 2/, aby akýmkoľvek spôsobom nakladali, najmä predali, darovali,
postúpili, prenajali tretej osobe, resp. aby inak zaťažili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci
V. zapísané na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia V. ako parc.č. X. - zastavaná
plocha vo výmere X. m2, parc.č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m2, parc.č. X. - záhrada
vo výmere X. m2 a parc.č. X. - orná pôda vo výmere X. m2 s tým, že uvedené obmedzenie
platí do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva. Prvostupňový súd
vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 a 9,
§ 76 ods. l, písm. e/ a f/ a ods. 4 O.s.p. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovatelia návrhom na začatie konania sa domáhajú určenie vlastníckeho práva ich
právnej predchodkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. X. katastrálneho
územia V.. Po začatí konania je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania
z dôvodu, že navrhovatelia „sa odvolávajú na to“, že majú vedomosť o tom, že odporca 1/ má v úmysle previesť svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na svoju
dcéru.
Krajský súd v Trnave (odvolací súd) uznesením z 26. augusta 2009 sp.zn.
23 Co 289/2009 v znení opravného uznesenia z 3. marca 2010 potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne poukázal
na podmienky vydania predbežného opatrenia (§ 102 O.s.p.) a na jeho predbežný charakter
a väzbu medzi predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania
vo veci samej, ako aj na to, že súd rozhoduje o predbežnom opatrení (len) na základe
osvedčenia tvrdení navrhovateľa. Za správne považoval aj aplikáciu ustanovení § 76 ods. 1
písm. e/ a f/ O.s.p. súdom prvého stupňa, ako aj jeho záver, že navrhovatelia osvedčili
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca 1/ dovolaním, ktoré
odôvodnil tým, že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a) a tiež tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Na bližšie odôvodnenie svojho mimoriadneho opravného
prostriedku uviedol, že možnosť konať pred súdom mu bola odňatá tým, že odvolací súd
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie len
na skutočnostiach uvedených navrhovateľmi, ktoré ale boli nepresné, nepravdivé a aj
zmätočné. S jeho argumentáciou v odvolaní sa vôbec nezaoberal a na jeho podstatné dôvody
neodpovedal. Odvolací súd tiež nepostrehol, že spolu s uznesením o nariadení predbežného
opatrenia nebol mu doručený návrh na jeho nariadenie a tak mu bola odňatá možnosť
argumentácie proti skutočnostiam, z ktorých navrhovatelia vyvodzovali svoj návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa odporcu 1/ odvolanie sa odvolacieho súdu
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. bez toho, že by sa súd riadne vyporiadal s jeho
argumentáciou v rámci ktorej namietal i nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je v rozpore so zmyslom predmetnej právnej úpravy.
Navrhovatelia navrhli dovolanie odporcu 1/ zamietnuť, pretože ním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len
výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád a že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu je podľa § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie
je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V § 239 ods. 3
O.s.p. sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne
prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. vyníma určité
uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení), proti ktorým
v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
Dovolanie odporcu 1/, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom
opatrení, je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne
prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p., ktoré vady dovolací súd skúma vždy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ v danej veci nenamietal vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Odporca 1/ ale tvrdí, že
odvolací súd tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal mu možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd ale tento dovolací dôvod odporcu 1/
nepovažuje za opodstatnený. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi
nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou znemožňujúcou odporcovi 1/ realizáciu jeho
procesných práv.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne
všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).
Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavej časti konania (nariadenie
predbežného opatrenia), považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné
opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní;
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj
za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou
vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov
ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy
v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Vyššie uvedeným zákonným pravidlám, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, zodpovedá i zákonná požiadavka na spôsob
odôvodnenia rozhodnutia súdu o tomto návrhu v prípade že si súd osvojil skutkové a právne
dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p.
ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje
sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá týmto zákonným požiadavkám.
Zo spisu vyplýva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový
stav, opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne vysvetlil, prečo považoval za potrebné
dočasne upraviť právne pomery účastníkov. Odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Odvolací súd navyše tiež stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh
konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa odporca
1/ odvolaním domáhal a čím v odvolacom konaní argumentoval a uviedol právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tiež stručne vysvetlil. Uviedol, že
považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovatelia osvedčili „nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy“ a na zdôraznenie správnosti jeho záveru poukázal aj na obsah
vyjadrenia odporkyne 2/ k odvolaniu odporcu 1/ a jeho prílohy. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že skutkové alebo právne závery odvolacieho súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu 1/.
Súd rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa pred rozhodnutím súdu
o predbežnom opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia súd doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel
o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie
predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by
mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem
na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu
vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam.
Je síce pravdou, že odporcovi 1/ (ním zvolenému zástupcovi), spolu s rozhodnutím,
ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, nebol doručený aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, súd prvého stupňa ale tak urobil dodatočne spolu
s doručením uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (zástupkyňa odporcu 1/ zásielku prevzala 12. júna 2009). Odporcovi 1/ tým, že mu súčasne s uznesením,
ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, nebol doručený i návrh na nariadenie
predbežného opatrenia sa neodňalo žiadne právo konať pred súdom. Odporca 1/ podal proti
uzneseniu, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, včas odvolanie, ktoré podrobne
odôvodnil. Po dodatočnom doručení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odporca 1/
mal možnosť doplniť dôvody svojho odvolania a prípadne tak reagovať na skutočnosti
tvrdené v návrhu. Dovolací súd poznamenáva, že dôvody, z ktorých sa navrhovatelia
domáhali nariadenia predbežného opatrenia, boli pojaté do odôvodnenia rozhodnutia o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia (str. 3 uznesenia súdu prvého stupňa).
V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, že napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi
aplikovaným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku určujúcim predpoklady vydania
predbežného opatrenia, odporca 1/ z hľadiska obsahového namieta, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, že súd právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je aj v súčasnosti Najvyšším súdom Slovenskej
republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,
že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania
v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005 a sp.zn.
4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia odporcu 1/ o tom, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by
to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie odporcu 1/ podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti odporcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová