Najvyšší súd
6 Cdo 139/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. L., bývajúceho v P., t. č. v P., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej M. L., bývajúcej v P., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU V.V. s.r.o. so sídlom v P., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. K. V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 319/2008, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 29. novembra 2010 č. k. 28 C 319/2008-199 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému bytu č. 8 s príslušenstvom, nachádzajúcemu sa na treťom poschodí bytového domu v P., ako aj k ich príslušnému podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k príslušnému podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Byt ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel na pozemku prikázal do vlastníctva žalovanej, pričom jej zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 24 800 EUR v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Napokon vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením. Rozsudok odôvodnil tým, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých sa dovolávala žalovaná a ktoré by umožňovali zamietnutie žaloby, a ďalej tým, že byt nie je reálne deliteľný a že ho prikázal do vlastníctva žalovanej, ktorá v ňom býva s maloletými deťmi.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s výstižným, a vyčerpávajúcim odôvodnením prvostupňového rozsudku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že súdy sa nevysporiadali zo zásadnou otázkou, a to s jej nesúhlasom, aby jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalobcu, a že odvolací súd sa touto jej námietkou nezaoberal ani napriek tomu, že ju výslovne uplatnila v podanom odvolaní.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť, resp. ho ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s odvolacou námietkou žalovanej o tom, že v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadrila nesúhlas s prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcu do jej vlastníctva, teda fakticky s takým vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ktorým bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Za vysporiadanie sa s uvedenou námietkou nebolo možné považovať stotožnenie sa odvolacieho súdu s odôvodnením prvostupňového rozsudku, pretože ani tento sa touto okolnosťou nezaoberal. So zreteľom na skutočnosť, že z hľadiska relevantných hmotnoprávnych ustanovení, je súhlas alebo nesúhlas spoluvlastníka s prikázaním veci jedným z rozhodujúcich predpokladov pre zvolenie správneho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, absencia akéhokoľvek odôvodnenia v tomto smere zakladá nepresvedčivosť a zároveň nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti. Nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu bolo konanie pred ním zaťažené vadou znamenajúcou odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom.
Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová