6 Cdo 139/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. H., bývajúceho v H.H. zastúpeného JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému P. S., bývajúcemu v H.  

č. X. zastúpenému JUDr. M. B., advokátom so sídlom v K. č. X., o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 7 C 999/00, o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2010   sp.zn. 12 Co 7/2010 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bardejov zo 7. septembra 2009 č.k. 7 C 999/2000-182 vo výroku o náhrade

škody, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

444,77 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi ich náhradu 415,10 EUR do rúk jeho právneho zástupcu do tridsiatich dní  

od právoplatnosti rozsudku. Napokon rozhodol aj o potvrdení prvostupňového rozsudku  

vo výroku, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol aj o trovách

odvolacieho konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu

24,73 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou

správnosťou.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom ako aj odňatím možnosti konať  

pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom označil skutočnosť, že bol zamietnutý

jeho návrh na vykonanie dôkazov a to ohliadky na mieste samom a dopočutie znalca J. G.

k predmetu výpovede svedka Ing. V. F., resp. návrh na nariadenie kontrolného znaleckého

dokazovania. Namietal tiež, že bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi JUDr. K. K..

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok  

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu o trovách konania, majúcemu povahu uznesenia, tak táto je vylúčená ustanovením § 239

ods. 3 O.s.p.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku

dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním

navrhnutých dôkazov a to ohliadkou na mieste samom a dopočutím znalca, resp. nariadením

kontrolného znaleckého dokazovania. Nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých

dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia  

§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná. Z obsahu spisu z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je pritom zrejmé, že

prvostupňový súd nevykonanie uvedených dôkazov riadne odôvodnil a odvolací súd  

sa s týmto odôvodnením stotožnil. Nedôvodná bola aj námietka o odňatí veci zákonnému

sudcovi. Jej neopodstatnenosť konštatoval už aj odvolací súd, zaoberajúci sa ňou v rámci

preskúmavania podaného odvolania. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmena v osobe zákonného

sudcu na prvostupňovom súde, ktorým bol pôvodne JUDr. K. K. a pridelenie veci JUDr. S. I.,

bola dôsledkom zmeny rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2009, vykonanej dodatkom č. 2 pod Spr. 550/2009, pričom bola odôvodnená zmenou v obsadení súdu sudcami

v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie umožňuje prerozdelenie už pridelených vecí aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. l písm.

c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol

zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska právneho posúdenia veci

odvolacím súdom.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože náklady žalobcu spojené s odmenou jeho zástupcu  

za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné  

na účelné bránenie práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010  

  JUDr. Rudolf Čirč,v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová