6 Cdo 138/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. T. G., bývajúceho v N.N., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. H. F., advokátkou so sídlom v N.N., proti

žalovanej S.S., so sídlom v D.D., IČO: X.X., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 4 C 154/2009, o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011 sp. zn. 9 Co 6/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 15. apríla 2010 č.k. 4 C 154/2009-63 v spojení

s opravným uznesením z 18. novembra 2010 č.k. 4 C 154/2009-74 zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal určenia, že výpoveď daná mu žalovaným listom zo dňa 29.4.2009 podľa  

§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"), je neplatná. Na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi žalovanou nevykazuje ani formálne

ani materiálne nedostatky, ktoré by ju robili neplatnou. Výpoveď bola urobená písomnou

formou, bola žalobcovi riadnym spôsobom doručená na pracovisku dňa 30.4.2009 a dôvod

výpovede bol dostatočne špecifikovaný. U žalovaného došlo k organizačnej zmene, ktorá sa

prejavila v znížení stavu zamestnancov, včítane zrušenia funkcie pomocného vychovávateľa,

ktorú vykonával žalobca a skončenie pracovného pomeru bolo prejednané so zástupcom

odborovej organizácie. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke

žalobcu, že podľa platnej pracovnej zmluvy bol zaradený na funkciu zástupcu riaditeľa   pre technicko-ekonomickú činnosť, ktorá nebola zrušená (funkcia pomocného vychovávateľa

bola dojednaná na dobu určitú do 31.8.2005 a túto vykonával až do rozviazania pracovného pomeru výpoveďou bez predchádzajúcej dohody so žalovaným) a preto sa nemohol stať

nadbytočným, uviedol, že ak žalobca vykonával u žalovaného prácu pomocného

vychovávateľa aj po 31.8.2005, došlo konkludentne ku zmene pracovnej zmluvy v dojednaní

druhu práce. Považoval preto túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Náhradu trov konania

úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom z 10. februára 2011 sp. zn.  

9 Co 6/2011 na odvolanie žalobcu rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne  

a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa podľa neho správne zistil skutkový

stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

žalovaný dodržal všetky zákonné predpoklady pre danie výpovede podľa § 63 ods. l písm. b/

ZP a že súd prvého stupňa správne vec posúdil aj pokiaľ ide o zmenu pracovnej zmluvy  

po 31.8.2005. Náhradu trov konania úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si ich neuplatnila,

keďže jej ani žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru

rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že

krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, že konkludentne došlo medzi ním a žalovanou

k dohode o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy. V danom prípade nemožno aplikovať prejav

vôle konkludentne, teda mlčky, lebo neexistuje dôkaz preukazujúci, že mlčaním prejavil vôľu

konkrétneho obsahu, teda vôľu pracovať u zamestnávateľa na mieste pomocného

vychovávateľa. Navyše, v jeho prípade došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy písomne,

preto aj predĺženie doby po 31.8.2005 sa malo vykonať písomnou formou. Aj keď teda

vykonával naďalej prácu pomocného vychovávateľa, podľa platnej pracovnej zmluvy bol

v pozícii zástupcu riaditeľa pre technicko-ekonomickú činnosť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla mimoriadny opravný prostriedok žalobcu

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť  

(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto ustanovení žalobca v dovolaní výslovne nenamietal a ani

dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery  

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje

hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237

O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno procesne prípustné dovolanie odôvodniť (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),

samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobcom vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.

Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené (a ani tvrdené) dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. mája 2012

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová