6Cdo/137/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ E. Š., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v T., I. F. X, zastúpeného Mgr. Ninou Szalóovou, advokátkou so sídlom v Trnave, G. Dusíka 57 a 2/ G. Š., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v T., S. X, proti žalovanej Pegas group s. r. o., so sídlom v Bratislave, Čiližská 5, IČO: 50 640 038, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/1/2019, o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2019 sp. zn. 5Co/64/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo 6. februára 2019 č. k. 12C/1/2019-16, ktorým prvoinštančný súd odmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu jeho zmätočnosti. Rozhodnutie odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Vyčítal odvolaciemu súdu, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie. Poukázal pri tom na ustanovenie § 177 ods. 2 C. s. p. a uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o situáciu, kedy by bolo možné rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom mu podľa jeho názoru odvolací súd znemožnil zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci. Navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel kzáveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

4. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

5. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Za zmätočnostnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia označil dovolateľ skutočnosť, že odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie a z tohto dôvodu nemal možnosť sa pred odvolacím súdom k veci vyjadriť. K uvedenému dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, preto týmto postupom odvolací súd nezasiahol do práva dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolateľ sám podal odvolanie, v ktorom mal možnosť uviesť všetky svoje námietky. Argument, že nemal možnosť sa vyjadriť k odvolaniu na pojednávaní preto neobstojí. V tomto prípade teda nemožno konštatovať porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.

9. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.

10. Keďže predmet dovolacieho konania sa týkal odmietnutia návrhu žalobcov, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie dovolacieho súdu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V časti konania, v ktorej sa rieši splnenie náležitostí návrhu, vystupuje totiž len táto strana, preto z povahy veci je rozhodovanie o náhrade trov vylúčené.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.