UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému M.. V. C., narodenému XX. XX. XXXX, bývajúcemu v N., B. X, o zaplatenie 87,86 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/400/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. októbra 2018, sp. zn. 7Co/172/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. mája 2016 sp. zn. 19C/400/2015 v spojení s uznesením z 22. mája 2018 sp. zn. 19C/400/2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 48,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 16,64 eura od 26. augusta 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 16,64 eura od 26. septembra 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14,98 eura od 26. októbra 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti konanie zastavil a rozhodol o trovách konania.
2. Proti vyhovujúcemu výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 3. októbra 2018, sp. zn. 7Co/172/2018 tak, že ho v odvolaní napadnutom výroku potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil (vychádzajúc z jeho obsahu) dovolacím dôvodom podľa § 432 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. a) C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
7. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.
8. V danej veci je predmetom dovolacieho konania zostatok istiny v sume 48,26 eura spolu s príslušenstvom, keďže žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celej vyhovujúcej časti a napokon ani rozsah dovolania neobmedzil len na príslušenstvo. Najvyšší súd preto v súlade s § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. na príslušenstvo neprihliadol a pri posudzovaní splnenia majetkového cenzu vychádzal zo sumy istiny 48,26 eura. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (20. augusta 2014) bola 352 eur [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014]. Odvolací súd považujúc žalovaného za spotrebiteľa rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom dvojnásobok minimálnej mzdy (704 eur). Prípustnosť dovolania žalovaného bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. vylúčená.
10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.
11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli (pozri R 72/2018).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.