6Cdo/131/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v U., proti žalovanému Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v W., O., zastúpenému Mgr. Pavlom Kissom ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 33 193,92 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 10C/103/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2017 sp. zn. 2Co/459/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 5. mája 2016 č. k. 10C/103/2008-275, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným pri výkone advokátskeho povolania, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. V dovolaní uviedol, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

3. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril po uplynutí stanovenej lehoty, preto sa na jeho vyjadrenie v súlade s § 436 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) neprihliada.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, žedovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Podľa § 447 písm. f) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. V preskúmavanej veci dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod takým spôsobom, ako to vyžaduje ustanovenie § 432 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. V dovolaní namieta, že súdy vec nesprávne právne posúdili, pričom uvádza, že ich úlohou bolo vyriešiť predbežnú otázku či a v akej výške by bol žalobca úspešný v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom ho dovolateľ ako právny zástupca zastupoval a či vôbec vznikla škoda konaním dovolateľa. Z uvedeného textu však nie je zrejmé, aké konkrétne právne posúdenie veci považuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V takomto vymedzení dovolacieho dôvodu totiž absentuje vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, ako aj vymedzenie toho, či sa dovolateľ domnieva, že sa odvolací súd pri riešení danej otázky odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.) alebo že táto otázka je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.), pričom neoznačil ani o akú ustálenú alebo rozdielnu rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu sa má jednať, alebo či má za to, že táto právna otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Uplatnený dovolací dôvod teda nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1 C. s. p. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že v skutočnosti ním namietal nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci, čo však nie je prípustným dovolacím dôvodom, a okrem toho dovolací súd je v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) C. s. p. odmietol.

11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalovaný (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.